Si výborný český fotograf, ktorý vždy stál na správnej strane obetí vojen, konfliktov, brutálnych režimov a prírodných katastrof. V pamäti mi utkveli tvoje fotky mačetami zmasakrovaných detí v Sierra Leone aj chorých na AIDS v ukrajinskej Odese. Tam aj na iných miestach si tým ľuďom pomáhal. To teraz pripomínam, lebo sú aj ľudia, ktorí ťa nemajú radi a a hovoria o tebe nepekné veci. Musím ťa brániť. Na tom sme sa nedávno zhodli s naším spoločným kamarátom a rovesníkom (áno, všetci sme už päťdesiatnici), Tomkim Němcom. Honza, poznáme sa viac ako štvrť storočia, boli sme kolegovia v Mladom světe, neskôr v Reflexe.
„Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil."
Išiel som s tebou v roku 1999 počas vojny v Kosove zaznamenať exodus, potom návrat utečencov, aj počas palestínskej Intifády v roku 2003 do Pásma Gazy. Boli sme spolu aj počas pochodu rumunských baníkov na Bukurešť. Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.