Ranné vstávanie je pre mňa strašné.
Nezvykol som si na to ani za tie dva roky, čo som v seriáli. Nástupy na pľac sú niekedy už o pol šiestej. Čo znamená, že tam musím byť nielen prítomný, ale aj zobudený a schopný rozmýšľať, komunikovať, artikulovať. To sú pre mňa náročné rána. Paradoxne to nie je kvôli synovi, aj keď nás všetci, čo majú malé deti, strašili, že nám bude už o šiestej po hlave skákať. A my ho ledva zobudíme o deviatej.
Vo voľnom čase sa najradšej len tak šuchcem.
Rád si aj zaupratujem, povysávam. Bývame v malom byte a keď ma prepadne pocit, že už sme do neho naznášali príliš veľa vecí, začnem všetko vyhadzovať. Niekedy to šúpem rovno do koša, aby Adrika nevidela, čo tam dávam. Vôbec jej to potom nechýba, ani sa ma na to nikdy nespýta a je to preč! Alebo to šúpem do pivnice. Na jednu škatuľu som napísal dátum expirácie december 2011.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.