Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvé pôrodnice boli pre padlé ženy

.hana Chorvátová .časopis .esej

Od začiatku tohto roka vychádzali v .týždni vychádzali články o situácii v pôrodniciach a nebolo to optimistické čítanie. Aj keď sa mnohé zmenilo, pretrváva pocit neosobnosti, strohosti až bezmocnosti rodičiek voči systému. Na otázku, prečo je to tak, pomôže nájsť odpoveď aj pohľad do dejín pôrodníctva.

Ako sa píše v jednom z .týždňových článkov o pôrodoch: „Rodička sa stáva v rukách personálu objektom, predmetom, s ktorým sa manipuluje, a nehľadá sa cesta komunikácie a spolupráce.“ Strohosť a neosobnosť zariadení, v ktorých ženy privádzajú na svet deti, však nie je len akýmsi „dedičstvom socializmu“. Tieto vlastnosti si pôrodnice do veľkej miery nesú so sebou od čias svojho vzniku.
Vznik pôrodníctva ako samostatného vedeckého chirurgického smeru, ako aj zakladanie pôrodníc sú pozoruhodné príbehy. Môžeme v nich sledovať, ako sa postupom času menilo pôrodníctvo a ako sa stalo, že výlučne ženská záležitosť prešla do kompetencií chirurgov-pôrodníkov a môžeme vďaka nim porozumieť aj rozdielnym prístupom k vedeniu pôrodu v rôznych krajinách. Tieto aspekty, ale aj mnohé ďalšie – napríklad zásadný zvrat v nazeraní na telo a jeho liečenie – boli súčasťou konceptuálnych zmien v ekonomickom i politickom myslení, ktoré nastúpili v období osvietenstva.
Celý proces zakladania pôrodníc skúmala česká historička Daniela Tinková a napísala o tom knihu Tělo, věda, stát. Zrození porodnice v osvícenské Evropě (2010). Spolupracovala aj na vzniku knihy Tělo mezi medicínou a disciplínou (2014).

.muži k pôrodu nesmeli
Pôrodnica, ako ju poznáme dnes, teda zariadenie, kam prichádzajú takmer všetky matky porodiť dieťa, pred koncom 18. storočia neexistovala. Cesta k jej vzniku bola pomerne zdĺhavá a dlhý bol aj proces pozitívneho prijatia týchto zariadení v širšej verejnosti. Celé tisícročia sa rodilo doma v prítomnosti babice a žien z rodiny. Muži boli vylúčení, rodenie bolo čisto ženskou záležitosťou. Ešte v 16. storočí v Hamburgu potrestali lekára upálením za to, že v prezlečení za pôrodnú babu pomáhal rodičkám pri pôrode.
Jedným z prvých krokov, ktorý viedol k vzniku pôrodníc, bolo práve akceptovanie prítomnosti muža pri pôrode. Od konca 16. storočia sa v niektorých oblastiach, ako severné Francúzsko, Flámsko, Holandsko a Anglicko, pri pôrode objavovali takzvaní „accoucheur“ (akušéri), čo boli chirurgovia špecializovaní na pôrody – pôrodníci. V priebehu 17. storočia najmä v prostredí vyššej vrstvy vo Francúzsku sa začali chirurgovia pri pôrodoch v domácnostiach vyskytovať častejšie. Lenže až v druhej polovici 18. storočia sa pôrodníctvo presadilo na európskych univerzitách a získalo pozíciu samostatného chirurgického odboru. Väčšina katedier pôrodníctva vznikala od polovice 18. storočia z iniciatívy štátno-panovníckej moci. Práve vznik pôrodníctva ako nového smeru v chirurgii viedol aj k vzniku pôrodníc.
Vplyv na tieto premeny nemali len nové poznatky, ktoré chirurgovia získavali najmä z pitiev, ale významne pôsobila aj nová myšlienková koncepcia. Podľa historičky Daniely Tinkovej nie je možné oddeliť nové formy ekonomického myslenia, ktoré podporovali vznikajúci racionalizujúci sa osvietenský štát, od diskusií, ktoré prebiehali v západoeurópskej medicíne. V druhej polovici 18. storočia sa najmä vo Francúzsku objavovali práce, ktoré venovali pozornosť demografickému správaniu a zdôrazňovali význam populácie ako základu štátu.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite