Rozhovor s Jurajom Šústom zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) o aktuálnej iniciatíve na prijatie sto rodín utečencov zo Sýrie a z Iraku na Slovensko.

bol som naozaj zvedavý, či zareagujete na prijatie Róberta Bezáka u pápeža Františka. Preto oceňujem, že ste vec neprešli mlčaním. Ale dovoľte mi pár otázok.

Filozofia sa dnes u nás neteší najlepšej povesti. Je to vidno už z letmého pohľadu na rôzne diskusie o lukratívnych a nelukratívnych študijných odboroch. Za túto svoju povesť si do veľkej miery môže aj sama, hoci iní v tom nie sú nevinne.

V jednom z troch našich vojenských výcvikových priestorov, na Lešti, býva necelých sto obyvateľov. Podliehajú zvláštnemu režimu. V čase vojenských cvičení čelia zvýšenému hluku a návštevy k nim môžu prísť iba s povolením ministerstva obrany. Ako sa žije v  susedstve s armádou?

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Sú ľudia, ktorých je radosť počúvať. Po rokoch som si opäť s veľkou radosťou vypočul rozhovor z roku 1992 s významnou osobnosťou ruskej kultúry, filológom a umenovedcom Dmitrijom Lichačovom. Témou rozhovoru bol on sám, jeho život, pohľad na svet, na ľudí a všetko, čoho sa človek dotýka, čo doňho vstupuje a čo s tým môže urobiť, aby zostal človekom, aby bol viac ako človek v bežnom chápaní tohto slova. Lichačov žil v 20. storočí. Doslova (1906 – 1999). Bol svedkom dvoch revolúcií, troch vojen, prežil štyri roky v lágri, čistky konca 30. rokov aj leningradskú blokádu, stal sa akademikom, najuznávanejším odborníkom na staroruskú kultúru, získal množstvo ocenení.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Strana Sieť sa rozhodla stiahnuť svoju kandidátku v Bratislave a jej líder vyzval pravicu na jednotný postup proti Smeru. Namiesto potlesku sa však objavili pochybnosti.

Možno ste čítali smutný a silný príbeh 29-ročnej onkologickej pacientky Brittany Maynardovej, ktorá sa rozhodla, že prvého novembra zomrie.

Zasa ste dočítali knihu s istotou, že vy takú a lepšiu dáte počas jazdy v špičke? Smelo skúšajte, november je mesiac tvorivého písania. Kým sa skončí, napíšte 50 000 slov vlastného románu.