Takýto spor slovenský hip-hop ešte nezažil. Domáci rapperi sa cez svoje klipy na YouTube prekárajú, kto je väčší raper. Navonok to pripomína rapovú vojnu dvoch nezmieriteľných táborov, no v skutočnosti na nej zarobia všetci.

V Prahe sa mi z letného potu vyhodil smutný problém: odnechcelo sa mi tu hľadať čokoľvek nové. Matka miest sa v mojich očiach totiž vyprázdnila na tématický zábavný park. V Pragolande už aj za Zlatú uličku pýtajú vstupné. Spomienky sú, našťastie, zadarmo. Okrem koncertu Depeche Mode mi ich vyvolávali zubaté matriošky z plagátov propagujúcich Museum of Communism.

O aktuálnom dianí v USA sme sa zhovárali s Ľubošom Pástorom, profesorom finančnej ekonómie na University of Chicago.

Auto začalo konečne chladiť a spojka, hoci s chrčivým zvukom, vyzerala, že do Česka vydrží, a to napriek tomu, že nás za Drážďanmi čakal prejazd Krušných hôr. Okruh okolo Berlína bol ten sobotný večer poloprázdny, a tak cesta od Baltského mora do Prahy ubiehala rýchlejšie, než som čakal a zdalo sa, že ani železnú rezervu vo výške nejakých 250 eur (na odťah do servisu a vlak domov) možno potrebovať nebudeme.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Letisko v Trenčíne je mojou najmilšou letnou destináciou na svete už niekoľko rokov. Milujem tím Pohody a teším sa, keď prvý raz prekročím bránu, uvidím Miška na bicykli, prejdem sa po areáli a nájdem nejakú hravú novinku, ktorú pre nás vymysleli, a z ktorej radosť trčí na hony.

Najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so svojím spolužiakom z Berklee College of Music Martinom Valihorom je Hiromi na Slovensku známa a často tu hráva. Na festivale Viva Musica! vystúpi s The Trio Project.

Moje zahraničné spisovateľské kolegyne a kolegovia mi často hovoria, že mám životopis, aký sa v literatúre vyskytuje už naozaj zriedkavo a trocha mi ho aj závidia. Ja zasa im závidím štedro dotovaný systém podpory tvorby, o akom u nás môžeme len snívať. Vystriedal som množstvo bizarných povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil som sekretárku, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty pre undergroundový klub, organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky som pracoval na Dunaji. Oficiálne som bol Program Director, ale realita vonkoncom nepripomínala riadiacu funkciu. Tam sa aj upratovačka nazývala Director of Housekeeping.

Pamätám si rok 1994 a správy z odovzdávania cien na festivale v Cannes. Mnoho odborných časopisov vtedy viedlo polemiku, prečo Tarantinovo Pulp Fiction získalo hlavnú cenu, keď v súťaži boli subjektívne lepšie filmy. Väčšina z toho vinila Clinta Eastwooda ako predsedu poroty, ale ten v rozhovoroch priznal, že pre film boli v porote nadšení hlavne „european guys“. Už vtedy však mal Tarantino po debute Reservoir Dogs zo Sundance predajnú nálepku – „coolest director of all time“ a Pulp Fiction to len potvrdil.

Čoraz silnejšie slovo majú v politike aj vo verejnom živote ľudia, ktorí prešli špičkovými svetovými univerzitami. Niektorých vidno viac, niektorých menej, ale ich vplyv je významný. Ak dnes na slovenskej pravici zaznie zaujímavý hlas či provokatívny politický návrh, často sú za ním traja výrazní poslanci – Daniel Lipšic (Nová väčšina), Radoslav Procházka (KDH) či Miroslav Beblavý (SDKÚ). Lipšic absolvoval postgraduálne štúdium na Harvard Law School, Procházka získal titul doktor právnych vied na Yale Law School, Beblavý absolvoval magisterské a doktorandské štúdium na starobylej škótskej University of St. Andrews (je to škola, na ktorej študoval aj britský korunný princ William).