Vo vojne propagánd je každá z nich najpravdivejšia. Kto klame hodnovernejšie, vyhráva. Stačí tvrdenie tajného internetového zdroja, stačí dielko blogera, vydávané za stopercentný fakt a pravda je na svete. Vo vojne propagánd veríme bez dôkazov jednej či druhej strane, lebo propagandistická pravda je boh a ten nás postupne rozdeľuje, rozbíja rodiny a priateľstvá, pripravuje nás na inú vojnu, kde sa slovná zbraň zmení na zbraň ako takú.

Somáre používali ľudia nielen ako ťažné zvieratá pri práci na poli, ale najmä ako dopravný prostriedok pri prekonávaní náročných terénov v púšťach a horách. Na somárovi sa Ježiš dostal cez brány Jeruzalemu, rovnaký spôsob prepravy používal aj grécky boh Dionýz.

Trénerovi futbalovej reprezentácie zase raz praskli nervy. Nebolo to prvý a zrejme ani poslednýkrát, čo sa Weiss znížil na úroveň Harabina alebo Slotu. Prečo to doteraz nikomu neprekážalo?

Nielen Veľká noc, ale aj iné dôležité náboženské sviatky sú spojené s jedlom a pitím. Pretože bohovia si na dobrom jedle pochutnajú rovnako radi ako my.

Milí priatelia, na svete je mnoho krás a pôžitkov, no pre mňa majú najväčšie čaro vône. Aké to asi bolo, keď Boh stvoril vesmír a zrazu zavoňali zakvitnuté záhrady. Púčiky, lupene, kvety. Do toho pracovité včely a zlatý med. Sladký, lepkavý, voňavý. Hneď sa zliezli medvede na koštovku. Aké to muselo byť opájajúce, keď prvýkrát zmokla hlina a prvýkrát začalo zahnívať lístie v jeseni. A keď v lete zavialo od rybníka a keď sa k oblohe vzniesla prvá vôňa makovníka... To sa zalizovali aj anjeli!

Tento text je pozvánkou na týždeň diskusii o stvorení sveta, rozumnosti viery v Boha, o tom, čo sa deje v rakúskej katolíckej cirkvi alebo v slovenskej politike.

Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.

Jajže Bože strach veliký, padli Turci na Poniky... Muselo to byť hrozné a našťastie je to už dávno za nami. Deň po návrate z Istanbulu je mi trochu ľúto, že Turci len padli a že tu dlhšie nezostali. Možno by sme sa od nich niečo naučili...

Prítomnosť mamy v mojom živote bola vždy silným argumentom Boha o jeho láskavej starostlivosti. Mama je predsa ostrovom, kde sa dá kotviť, keď nás bičujú životné búrky. Áno, poznáme aj pojem krkavčej matky. Reportáže o nich v televíziách sú vždy sprevádzané trápnou poznámkou, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Inými slovami, teraz všetci hľaďte na obrazovku. Ale spomedzi všetkých je minimum takto zlyhávajúcich mám.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.