Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rusi získali bronzové medaily. Vyhrali nad Českom 3:2 po samostatných nájazdoch.

Padli Turci na Poniky

.juraj Kušnierik .názory

Jajže Bože strach veliký, padli Turci na Poniky... Muselo to byť hrozné a našťastie je to už dávno za nami. Deň po návrate z Istanbulu je mi trochu ľúto, že Turci len padli a že tu dlhšie nezostali. Možno by sme sa od nich niečo naučili...

Juraj Kušnierik

Napríklad ten šofér trolejbusu, ktorým som sa dnes viezol domov z redakcie: so svojim vozidlom manévroval ako s obrneným transportérom počas ostrého boja. Akoby si vôbec neuvedomoval, že vezie obyčajných civilov - zrýchľoval, brzdil a na všetkých šoférov okolo seba hlasito nadával. Výraz jeho tváre hovoril toto: "Prašivý život a hnusná práca, ktorú musím robiť za pár po...ných korún! Veď ja sa na to všetko môžem vy...ať!"



Keby Turci zostali na Ponikách dlhšie, možno by sa náš anonymný šofér niečo podučil od svojho istanbulského kolegu, ktorý ma viezol včera v noci na letisko. Vyzdvihoval cestujúcich v jednodlivých hoteloch, pričom sa musel krútiť v úzkych uličkách často plných ľudí. Hostia viackrát neboli pripravení a tak musel čakať. Napriek tomu nestrácal dobrú náladu, spieval si s rádiom a hoci po anglicky vedel len pár slov, neustále sa snažil komunikovať s nami, zahraničnými cestujúcimi.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite