Žijeme ťažké časy. Je vojna, je energetická kríza, po tragédii na Zochovej prišla dvojnásobná vražda na Zámockej, a po nej škaredá diskusia, necitlivosť a nepochopenie. Ale svet, aj ten náš, má aj inú tvár.

Nemôžem si pomôcť, ale náramne ma vyrušujú všeobecné múdrosti a banálne pravdy. Také tie frazeologizmy, floskuly a klišé, v rámci ktorých sa „história zvykne opakovať“, „šťastie praje pripraveným“, „všetko zlé je na niečo dobré“ a nevypláca sa „tancovať na tenkom ľade“.

Na letiště v dagestánském městě Machačkala pronikl dav, který hledal Židy, skandoval „Alláhu Akbar“ a vykřikoval antisemitská hesla. Útočníci drželi plakáty s urážlivými nápisy a vyslýchali lidi. Reagovali na zprávu, že v letadle z Izraele budou uprchlíci z Izraele.

Dokážete si predstaviť, že by ste boli niekoľko mesiacov zatvorení v podzemí, kým na povrchu by prebiehalo ostreľovanie? Presne takto žijú ľudia v charkovskom metre. Prostredníctvom filmu Svetloplachosť a jeho dvoch hlavných detských hrdinov spoznáte ich život uprostred vojny.

Podobala sa na žlté hviezdy, ktoré nacisti nútili nosiť židov na verejnosti.

Stovky propalestínskych demonštrantov prenikli v nedeľu večer na letisko v Machačkale s cieľom útočiť na Izraelčanov a Židov.

Žijeme v zaujímavom období dejín a zaujímavé časy nebývajú šťastné a pokojné. Nuda nám nehrozí. Čeliť aktuálnym výzvam však neznamená len klásť ozbrojený odpor páchateľom násilia. Sú to aj výzvy na kritickú reflexiu – a tá je podmienkou vytvárania zmysluplných stratégií.

Keď sa začiatkom päťdesiatych rokov chystal vznik rozhlasovej stanice, ktorá mala vysielať zo Západu do krajín Sovietskeho zväzu, Stalin ešte žil. Jedna z kľúčových otázok – aj dramaturgických – znela, ako dlho ešte bude žiť.

Mnohokrát jsem začala psát tento text a mnohokrát jsem po prvních větách přestala. Silný odpor ke každému slovu a zároveň vědomí, že je třeba promlouvat, mne paralyzují.

V najnovšej časti Bezpečnostného radaru sa Eugen Korda rozprával s generálom Pavlom Mackom aj o týchto témach: