Dve mimoriadne hračky

.časopis .veda 16.12.2012

Všetci máme radi malé hračky, napríklad tie z kindervajíčok. Na malých hračkách je niečo veľmi milé, čo v nás prebúdza deti až do vysokého veku. Nuž, a ľudia, ktorí sa dokážu hrať s tými najmenšími hračkami, bývajú odmenení nielen radosťou z hry, ale niekedy aj Nobelovou cenou.

Zachráňme učiteľov

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .téma 25.11.2012

Ste muž, žijete vo veľkom meste, kde platíte vysokú hypotéku za panelákový byt, ste živiteľom rodiny, no napriek tomu chcete ostať učiteľom, lebo táto práca je vám nadovšetko blízka. Asi to poznáte – pre vašich známych a priateľov ste idealistický blázon. Ale už nastal čas, aby sa to začalo meniť.

Kto je to ten hipster?

.elena Akácsová .lifestyle .lifestyle 05.11.2012

Viete, koľko váži hipster? Jeden instagram. * Viete, koľko hipsterov je treba na výmenu jednej žiarovky? Dvoch. Jeden točí, druhý fotí. * Najlepší hipsterský vtip je ten, o ktorom ste vy nikdy nepočuli.

Nórska búrka nad Bratislavou

.rudi Rus .časopis .hudba 14.10.2012

Spolu s chladným počasím sa v prvú októbrovú nedeľu do Bratislavy vrátili aj ambiciózni nórski mladíci Leprous. Tí patria, aj vďaka minuloročnému albumu Bilateral, k tomu najlepšiemu, čo sa v súčasnosti dá vidieť a zažiť na poli tvrdej gitarovej hudby.

U Yoani

.jakub Kratochvíl .časopis .klub 14.10.2012

Za starým centrom Havany, obľúbeným turistami, je vládna štvrť. Vyzerá to tam, akoby ste spojili Gottwaldovo námestie s Trnavským mýtom a na dom odborov capli veľký plechový portrét Che Guevaru a Fidela. Tam ešte turisti chodia a fotia si tie plechové ksichty, ale ďalej nie. Taxikár sa čudoval, kam idem, a tak som klamal. Hovoril som, že som nemecký turista a mám tam kubánsku priateľku. Tak ma odviezol až do panelákovej štvrte, z ktorej by mal Corbusier radosť.

Popcorn Jura Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 30.09.2012

Tak ja idem znova pozerať tie svoje americké „sračky“. Niežeby som sa nesnažil pozrieť si tie slovenské, naopak, snažil som sa, snažil, azda až priveľmi – a nič. Aj jedna, aj druhá relevantná televízia vyšli s novými projektmi, veľkoryso koncipované ságy, ani exteriérov sa neboja, na obrazovku sa v nich vracajú herci, ktorí sa ešte včera mohli pýšiť tým, že ich herecké umenie nie je hodné televíznej nádenníčiny, a všetko zbytočne.

Náš kapitalizmus

.yoani Sánchez .časopis .klub 30.09.2012

Zrejme jednou z najčastejších diskusií na tému Kuba je otázka, či možno na tunajšiu realitu aplikovať termín „socialistická“. Pre tých z nás, čo sme boli vychovaní knihami marxizmu, manuálmi vedeckého komunizmu a zväzkami Leninových spisov, je dosť tažké spájať kubánsky model s tým, čo sa v tých knihách píše. Keď sa ma na to niekto spýta, zvyknem odpovedať, že žijeme v štátnom kapitalizme, alebo, ak sa to tak dá vôbec nazvať, v straníckom feudalizme, pod nadvládou rodinného klanu.

Zázrak frakovania

.bjørn Lomborg .časopis 22.09.2012

Na pozadí dôverne známeho bojového poľa globálneho otepľovania sa stalo niečo ohromujúce: emisie oxidu uhličitého v Spojených štátoch klesli na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. Podľa odhadov získaných na základe dát Americkej energetickej informačnej agentúry (EIA) za prvých päť mesiacov roku 2012 sa tohtoročné očakávané emisie CO2 oproti vrcholu v roku 2007 znížili o viac ako 800 miliónov ton alebo o 14 percent.

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 02.09.2012

Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Čo budem robiť

.elena Akácsová .časopis .kultúra 04.03.2013

Asi je to tými jarnými prázdninami, že v Bratislave akoby na týždeň zastal čas. Rodičia školopovinných detí zrušili všetky stretnutia a ak mohli, vypadli niekam lyžovať. Zdecimované zvyšky Bratislavčanov zhľadúvajú, kam by sa podeli. Ani žiadne zaujímavé premiéry sa nekonajú, ja preto pokračujem vo svojom programe doháňania restov.