Pred niekoľkými rokmi som učil náboženstvo na zdravotnej škole. V triede bolo tridsať dievčat, ktoré viac zaujímalo módne oblečenie, populárni speváci či romantika vzťahov, ako moja hodina. Ich život bol príliš „easy“, aby som s nimi mohol preberať zásadné otázky.

Súčasná americká politika je frustrujúca pre tých, ktorí majú zafixovanú predstavu americkej federálnej vlády ako organizácie, ktorá napriek všetkým problémom vie efektívne reagovať. Rokovania o riešení takzvaného fiškálneho útesu boli svojou dysfunkčnosťou až šokujúce. K čiastkovej dohode prišlo až dve hodiny po silvestrovskej polnoci, keď sa viceprezident Joe Biden a líder republikánskej menšiny v Senáte Mitch McConnell dohodli na pokračovaní Bushových daňových úľav pre Američanov, zarábajúcich menej než 400-tisíc dolárov ročne, udržaní dolného limitu pre daň z bohatstva na 5 miliónov dolárov, a predĺžení podpory v nezamestnanosti na jeden rok.

Ako publicista sa nebudem tváriť, že nemám žiadne osobné záujmy. Žijem na Slovensku od roku 2004, zdaňujú ma podľa tunajšieho autorského zákona a zažil som tu štyri slovenské vlády: Dzurindova druhá vláda ma zhýčkala, Ficova prvá vláda mi spočiatku naháňala strach, a potom mi ponechala nízke dane, vláda Radičovej chcela moje daňové a odvodové zaťaženie jedným šmahom strojnásobiť a traumatizovala ma.

Trápim sa pre starého muža z rohu ulice. Celý život pracoval, a teraz predáva cigarety tam, na rohu ulice. Trápim sa pre mladé dievča. Každý deň sa pozerá do zrkadla, aby sa potom vydala na trh so sexom. Dúfa, že tam stretne cudzinca, ktorý ju odtiaľto zoberie preč. Trápim sa pre muža s čiernou kožou, každé ráno skoro vstáva, ale bez ohľadu na to sa nikdy nedočká práce, akú si zaslúži. Vinou rasizmu, viditeľného aj neviditeľného. Trápim sa pre zvráskavenú štyridsiatničku, každý mesiac platí poplatky odborom, ale každé ráno sa obáva, že ju vyhodia z práce a ona si nebude vedieť rady. Trápim sa pre tínedžera z provincie. Sníva o tom, že odíde do Havany, pretože doma pozná iba nedostatok, zle platenú prácu a alkohol.

„Nikdy nedovolím, aby moje plány stroskotali na nedostatku peňazí!“ S týmto životným pravidlom sa Adolf Hitler krátko po nástupe za ríšskeho kancelára obrátil proti výzvam ministra financií Lutza grófa Schwerina von Krosigk na sporenie. S týmto myslením to Hitler dotiahol ďaleko.

.dvadsiateho ôsmeho októbra bude deväťdesiatštyri rokov od vzniku Československa. Generačne je na tom teda rovnako ako hlavná postava najprekladanejšej knihy československej literatúry. No Švejk a československý štát toho majú spoločného viac – narodili sa na bojiskách prvej svetovej vojny, podľa všetkého veľmi ďaleko od práve sa rozpadávajúcej Rakúsko-Uhorskej monarchie.

V priebehu minulého týždňa nás po úspešnej šnúre domácich zápasov čakal trojzápasový trip hlboko v Rusku – v najvýchodnejšej časti Európy, na Urale. V porovnaní s domácou atmosférou, kde sme zvyknutí na úžasné povzbudzovanie, sme hrali v oveľa komornejšej atmosfére. A hrali sme, podľa môjho názoru, trochu zakríknuto.

Vždy mi boli sympatickejší konzervatívci ako liberáli. Môže za to Ronald Reagan. Toľko do neho komunisti búšili, že mi na tom čosi nesedelo a začal sa mi pozdávať. Vývoj mi moje tušenie potvrdil. Od čias Reagana si myslím, že konzervatívci majú na rozdiel od liberálov zmysel pre humor, nadhľad a keďže ctia jednotlivca bez ohľadu na názor, bohatstvo, veľkosť či pôvod, tak sa dokážu zastať „v nesnázích“ aj oponenta. Osobnosti a udalosti z minulosti mi tento názor celkom pekne dokazujú (nečesť a česť mnohým výnimkám), prítomnosť však začína imidž konzervatívcov v mojich očiach kaziť.

Generáli odovzdali moc civilnej vláde, Aun Schan Su Ťij je od mája v parlamente. Už sme takmer demokratickí, kričia politickí predstavitelia Mjanmarska do sveta. Dokonca aj vízovú politiku pred pár týždňami uvoľnili. Tak kde je problém?

Kowalska/ Ciechowski: Moja Krew (Universal, 2010)