Nový prezident sa nesmie porovnávať s tými predošlými. Také nízke kritériá urážajú. Buďme nároční: ako obstál Andrej Kiska v prvých sto dňoch v porovnaní s Havlom či Klausom?

Zdalo by sa, že Škóti si hlasovanie o nezávislosti načasovali zle. Obviňujú ich, že odchodom od Britov oslabia NATO, dajú krymským separatistom argumenty pre uznanie toho ich referenda a znížia medzinárodnú dôveryhodnosť britskej vlády. Toto referendum má však dlhé dejiny.

Mohol zostať len ďalším alkoholikom, pospávajúcim na rohu ulice, ako toľko iných v tomto meste. Lenže on chcel, aby ho bolo počuť. Vyskočil pred kameru a dožadoval sa jedla. A tým je, rovnako ako túžbou po zmene, posadnutý celý národ. Nadšenie a dôraz, s akým volal po „žrádle“, urobilo z krátkeho videa s Juanom Carlosom, alias Pánfilom, superhit nezávislých informačných kanálov. Nepamätám si, s výnimkou videa Eliecera Ávily, kde stál proti Ricardovi Alarcónovi, žiadnu inú nahrávku, ktorá by tak rýchlo metastázovala do všetkých kútov spoločnosti.

Sú revolta, krik, protesty tým najlepším spôsobom, ako dosiahnuť, to, čo chcete? V knihe Ticho Susan Cainovej sa dočítate o malých a veľkých víťazstvách tých, ktorí toho veľa v živote nenahovoria ‒ o tom, ako Rosa Parksová spustila boj za práva černochov len tým, že namiesto dlhých rečí povedala iba „nie“, keď mala v autobuse pustiť sadnúť belocha, a o tom, ako by bez podobných ľudí nikdy nevznikla teória relativity, Harry Potter a Google. O tom, čo slovenská ľudová múdrosť nazvala „tichá voda brehy myje“.

Pred sto rokmi sa začala prvá svetová vojna. A pred sto rokmi, tri dni po tom, čo Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, sa Carlosovi Louisovi de Funèsovi a jeho manželke Leonore narodil syn Louis.

Bola táto vojna nevyhnutná, alebo bola skôr dielom historickej náhody? Naozaj by stačilo, keby Gavrilo Princip netrafil a 20. storočie mohlo vyzerať inak, oveľa lepšie?Aj po viac ako sto rokoch o tom vedú historici vášnivé polemiky. Ale zdá sa, že odpoveď je dnes už jasnejšia.

Chlapec už má štrnásť mesiacov a svet sa začal točiť okolo áut. „Auto! Auto! Auto!“ kričí a rúčkami nadšene udiera do madla na kočíku, kým sa predierame bratislavskými ulicami, kde parkujú autá hlava na hlave, úplne všade. Chlapec si možno myslí, že auto je ohromný živočíšny druh, čo dymí a vrčí a je ešte väčší, mocnejší a farebnejší ako všetci petržalskí havovia. A tak doma okrem knižiek so zvieratkami listujeme reklamnými katalógmi s autami a v každom časopise hľadáme nejaké „autoauto“.

Kto platí IS? David Cohen, ktorý na americkom ministerstve financií vedie odbor protiteroristického boja a finančných informácií, uviedol, že Islamský štát je najbohatšou teroristickou skupinou sveta. Mesačne čerpá milióny dolárov z predaja ropy na čiernom trhu, z výkupného a vydierania. IS predáva ropu z irackých ropných polí na územiach, ktoré dobyl, a už z toho má denne milión dolárov, vysvetlil Cohen.

Inštalatéri. Ten termín vymyslel Braňo Špaček z Kosy z nosa niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov a okamžite sa medzi nami ujal. Označoval muzikantov, takzvaných profíkov, ktorí za peniaze zahrali hocikedy s hocikým a hocičo. Bolo to omnoho výstižnejšie a vtipnejšie, ako keby ste ich nazvali prostitútkami. Inštalatér totiž zoberie svoj slávny vercajk a s výrazom majstra, bez ktorého si neporadíte, vám opraví vaše pokazené potrubie. Išli sme sa ušúľať od smiechu. Tí slávni profíci sa tvárili presne takto.

Archeologické pamiatky dávnoveku nestačí len vykopať a zasadiť ich do kontextu našich znalostí o minulosti. Rovnakou výzvou je vedieť ich „predať“ širokej verejnosti vzrušujúcou formou. Výstave Tutanchamón – jeho hrobka a poklady sa to darí niekoľkými spôsobmi.