Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

List Rusku z Donecka

.denis Kazaňskij .časopis .politika

Ukrajinský bloger a novinár Denis Kazaňskij pôsobil v Donecku, no pre svoje názory bol nútený toto mesto opustiť. V polovici júla napísal do Ukrajinskej Pravdy tento veľmi emotívny text.

Som Donečan, tak to nejako vyšlo. Nemám sa veľmi čím chváliť, ale je to fakt. A žil by som doma v Donecku až doteraz, keby skupinke bláznivých fanatikov podporovaných Ruskom nenapadlo spustiť vojnu v mojom rodnom meste a zavliecť tam ruských žoldnierov.
To, čo sa deje teraz u nás, je zlý sen. No o tom určite viete. Veď vám to celé dni ukazujú so všetkými odpornými detailmi v televízii. Takže radšej si pohovorme o tom, čo vám neukazujú.
Ešte pred siedmimi rokmi som aj ja rozmýšľal tak ako väčšina Rusov. Ako typický sovietsky človek. Ak vezmeme do úvahy, že som od narodenia žil iba v Donbase, nie je na tom nič čudné. Hoci som vyštudoval už po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, vzdelanie som získal typicky rusko-sovietske. Rástol som a dozrieval na ruských filmoch, na ruskej hudbe, na ruských knihách a dlho som považoval Rusko za priateľskú krajinu, za nám blízky štát, no a teraz – všetko je to iba minulosť. Už nikdy viac sa u mňa, u mojich blízkych, ako aj u miliónov ruskojazyčných a ruských ľudí Ukrajiny nevráti potreba nazývať vás bratským národom.
My, vaši mentálni blíženci, ktorí vyrástli na rovnakých knihách a rovnakých kreslených filmoch, sme došli až tak ďaleko, že sa chceme od vás oddeliť trojmetrovým múrom, ako Izraelčania od Palestíny. Pozeráme sa na čiarové kódy tovarov v supermarkete, aby sme náhodou nekúpili to, čo sa vyrába u vás, a nesponzorovali tak túto vojnu. Prvýkrát v histórii nášho štátu väčšina Ukrajincov chce vstúpiť do NATO, pretože chápu, že je to jediná reálna záchrana pred nerozumným bratom, ktorý sa rozhodol poslať na nás vojsko.

.nenávidíme iba Putina?
Pre vás je, samozrejme, ťažké pochopiť rozsah tohto javu. Vám v televízore ukazujú mapu, na ktorej je Ukrajina rozpolená, a hovoria vám, že polovica našej krajiny – to už vlastne ani nie je Ukrajina, ale niečo iné. Že tam nežijú Ukrajinci, ale Rusi.
Vy veríte, že je to tak, a nejde vám do hlavy, prečo tam doteraz nedošlo k povstaniu. A usudzujúc podľa ruských správ, by tam ono už-už malo vypuknúť, no v skutočnosti je všetko naopak.
Za georgievskú stužku (pôvodne ruské vyznamenanie za bojové zásluhy, dnes symbol víťazstva Rusov vo Veľkej vlasteneckej vojne – pozn. red.) dnes možno na ulici v Dnepropetrovsku, Záporoží, Chersone dostať aj nakladačku. Nie od banderovcov – od ruských ľudí, ktorí sa v detstve učili naspamäť Puškina aj Bloka.
Patrí sa vyjadrovať s politickou korektnosťou, teda hovoriť, že my nenávidíme iba Putina, ale Rusi – to je niečo celkom iné.  Keď odíde Putin, opäť zavládne mier a porozumenie. A opäť bude všetko dobré.
No nie je to pravda. Nebude.
Lebo Putin – to je esencia ruskej mentality, vaša materializovaná národná idea, presne v tej podobe, v akej ona dnes funguje. Vy milujete Putina za to, čo urobil s Ukrajinou. A preto vás my už nikdy nebudeme môcť milovať. Putin spáchal s Ruskom veľké zlo. Tak zručne spálil medzi nami mosty, ako by to neurobil nik iný na svete. Žiadni Američania, Židia, Poliaci, nikomu inému by sa to nepodarilo tak dobre ako jemu. Celú hrôzu toho, čo spáchal, možno pochopíte o čosi neskôr, no teraz ste slepí.
Zázračným spôsobom vás Putin prinútil uveriť tomu, že deň vášho morálneho pádu  je v skutočnosti dňom vášho veľkého triumfu. Presvedčil vás, že podlá okupácia časti územia spriatelenej krajiny, taká banálna zrada –  je v skutočnosti víťazstvo, na ktoré treba byť pyšní. Vzbudil vlastenecké obrodenie tým, čo treba nazývať hanba a hnus. A preto my neopovrhujeme iba Putinom. My opovrhujeme Ruskom, a tými 90 percentami jeho obyvateľov, ktorí s vyvrátenými očami skandujú: „Krym je náš!“
Občas si myslím, že Putin je satan. Dokáže profesionálne vzývať ľudské chyby. Núti vás vyjaviť svoje temné stránky, šikovne vo vás odhalí podliaka, mení vás v krutú zver túžiacu po krvi. Nie je to tak, žeby výlučne Rusi boli takými zloduchmi, a všetci ostatní – svätcami. Žeby to tak bolo od prírody. Videli sme, ako v rôznych historických obdobiach  vzbudzovali podlosť v Nemcoch, Talianoch, Chorvátoch, Srboch atď. A Putin ju teraz vzbudil vo vás. Donútil vás zadúšať sa nenávisťou na fórach, vzývať vojnu, tešiť sa z okupácie cudzieho územia a zo smrti ľudí, ktorých ste kedysi nazývali svojím bratským národom. Nakazil vás primitívnym prízemným populizmom, ukázal vás svetu v tom najhoršom svetle a vo chvíli dočasného pomätenia mysle, a my, žiaľ, si vás zapamätáme presne takých, a nie ako národ Sacharova či Dostojevského.

.obete experimentu?
Vy dokonca pravdepodobne ani nie ste vinní. Veď existuje akýsi algoritmus na spustenie takejto masovej hystérie – jednoducho stláčaš potrebné gombíky, ukazuješ v televízii hrôzyplné zábery na ukrižované deti, a už to ide samo – spoločnosť sa správa úplne predvídateľne. Ten, kto toto potrebuje, prosto iba postupuje podľa presne stanovených krokov.
Zrejme by sme sa k vám mali správať ako k obetiam sociálneho experimentu, a raz sa budete veľmi hanbiť za to, že ste sa na tom vôbec zúčastnili. Možno je potrebná snaha pochopiť vás. Ale prepáčiť vám a prekonať svoje pohŕdanie, toho už nie sme schopní. Dokonca ani v tom prípade, ak by ste sa niekedy začali kajať.
Ale áno, načo to skrývať – Putin vydoloval podlosť aj v nás. Aj my sa radujeme, keď hranicu križuje ďalší nákladiak s mŕtvolami a vezie ich do Rostovskej oblasti, alebo keď sa z niekoľkých desiatok vašich stane rešeto.  Je to strašné, ale je to tak. Radujeme sa z čisto pragmatického dôvodu – mŕtvy separatista nemôže viac zabiť nikoho z našich. Pretože vy ste teraz vrahovia a okupanti, ktorí vtrhli do našej krajiny, ktorí nám vzali Krym a ktorí prichádzajú do Donbasu, aby nás tam zabíjali.
Strašné je aj to, že vy, keď ste nás napadli, prinútili ste nás stať sa takými, že aj nám samým býva zo seba zle. A to je ďalší dôvod, aby sa s vami pretrhali všetky väzby.
Zastareli ste sa do vnútorných vecí nezávislého štátu. Strieľate do občanov Ukrajiny na ich území zo svojich zbraní a ešte to schvaľujete vo svojej televízii. A aj keby ste neklamali sami seba tvrdeniami, že je to všetko namierené proti fašistom a že to všetko je oprávnené a spravodlivé – v očiach celého sveta ste vy agresormi.
Navždy sa stratila krajina-osloboditeľ, krajina, ktorá zvíťazila nad fašizmom. To je už minulosť. Teraz ste okupantmi, ktorých vinou hynú nevinní ľudia, padajú rakety na mestá, ktoré žili v mieri, kým ste vy neprišli. Všetky vaše vojenské prehliadky 9. mája, celý ten pátos, vojenské piesne, večné ohne – všetko toto už stratilo hodnotu. Je to klamstvo.
Boli sme spolu silne previazaní spoločnými sviatkami, spoločnými porážkami, spoločnými tradíciami, no to všetko stratilo význam. Odtrhli ste si región s dvoma miliónmi obyvateľov a ešte 3 či 4 miliónom ste zatemnili mozgy „ukrižovanými chlapčekmi“, no 40 miliónov Ukrajincov, ohromnú ľudskú masu, ste navždy od seba oddelili priepasťou. Urvali ste si kúsok zeme, no zaplatíte za to stratou vám nakloneného národa. Ani žiadny Brzezinsky by pred pár rokmi nemohol snívať o takej geopolitickej porážke Ruska.
Márne obviňujete zo zákerných intríg Ameriku, Britániu a Izrael. Verte mi, ako ruskému Donečanovi, nikto neurobil viac pre našu vzájomnú nenávisť, ako nerozumní krikľúni Glazjev, Kurgiňan a Dugin, ktorí vyzývali na vraždenie Ukrajincov a utopenie Ukrajiny v krvi. Alebo Putin, ktorý vyslal do našej krajiny svojich „zdvorilých ľudí“. Všetko sme to videli, všetko sme si zapamätali, a nič neodpustíme.

.republika zla
Áno, nepochybne, Rusko – je najväčšia krajina na svete, a proti nej je Ukrajina iba bodka na mape. Vy máte jadrové rakety a my ich nemáme. Ak je pre vás zaútočenie na toho, kto je viditeľne slabší, kto neočakával od vás podlý útok od chrbta a kto sa ani nepripravoval na vojnu s vami, ak je toto podľa vás hrdinstvo, je to vaša voľba. No neočakávajte od nás viac úctu ani súcit. Pre nás je Rusko odteraz opovrhovanou „banánovou republikou zla“.
Vaše masmédiá vám, samozrejme, o tomto nič nepovedia. Vytvárajú vám ilúziu o ohromnom rozdelení Ukrajiny na ukrajinských fašistov a Rusov. No je to naozaj iba ilúzia.
Samozrejme, je tu niekoľko miliónov indivíduí na okraji – komunistov, stalinistov, černosotnencov, pravoslávnych fundamentalistov, ktorí vždy nenávideli Ukrajinu a dnes v konflikte vystupujú v úlohe kolaborantov. A potom je tu 39 či 40 miliónov Ukrajincov, ktorí s nimi nesúhlasia.
Putin postavil nás všetkých pred radikálnu voľbu – za, alebo proti Ukrajine. A my sme museli túto voľbu urobiť. Stalo sa to, čo vy ešte zrejme nechápete – ruskú agresiu na Ukrajinu podporili tí, ktorí vždy boli za vás, no 40 miliónov, ktoré boli k vám vždy lojálne alebo neutrálne, sa vinou tejto agresie zmenilo na vašich nepriateľov. Štyridsať miliónov Ukrajincov sa muselo stať „banderovcami“ – vo vašom ponímaní tohto slova. Hľa, to je najväčší Putinov úspech.

.slovanskí bratia
Existujú aj nepriateľské vlády. S tými možno byť v konflikte. Možno na ne uvaľovať sankcie. No nemožno ponižovať národy, pretože vlády sa menia, a národy ostávajú. Porošenko i Turčinov odídu. A zrejme aj veľmi rýchlo. No vierolomné zabratie Krymu,  váš zákerný vpád, vaše tanky a raketové systémy v Donbase – toto vám neprejde.  Jednoducho, my nedokážeme svojim deťom v učebniciach vysvetliť, prečo ste sa k nám takto správali.
Juhovýchod, ktorý vy považujete za svoj, ste si iba odpudili. Pretože, predstavte si, aj „ukropi“ a „chochli“ (urážlivé označenie Ukrajincov používané Rusmi – pozn. red.) majú svoju hrdosť. Keď vy sa v radostnom záchvate bijete do pŕs, lebo Krym je váš, pre nás to znamená jediné – že Krym nie je náš.
Zobrali ste ho nielen banderovcom, ale rovnako aj ich ruskojazyčným spoluobčanom.  Vzali ste Krym Jarošovi, no rovnako ste ho vzali aj obyvateľom Charkova, Poltavy, Odesy. Napľuli ste do očí všetkým – bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria, či akú vieru vyznávajú – so sebe vlastnou tupou nadutosťou.
Hovorili ste to aj predtým: Slovania sú bratia, a my sme súhlasili. Teraz o nás pohrdlivo hovoríte: „saloedy“ (žráči slaniny – pozn. red.), „ukri“ a toto uráža všetkých, ktorí majú ukrajinské priezvisko, vlastnia ukrajinský pas, a to bez ohľadu na to, či sú za Európsku úniu, alebo za vašu Colnú úniu. Ponižujete nás všetkých, rad za radom.
Túto jar ruskí „turisti“ strhávali a pošliapavali v Donecku ukrajinské zástavy, a namiesto nich vešali svoje. V tom sa naozaj líšite od Európanov – oni nikdy nešliapali po našich symboloch. Tí, ktorí sú za Európsku úniu, vešajú jej zástavu spolu s ukrajinskou, no nie namiesto nej. Preto sme si vybrali Európu, a teraz už neustúpime. V tejto situácii je to jediná cesta, lebo integrovať sa s vami teraz môže iba psychopat alebo samovrah.
Ak ešte stále veríte, že v Donbase je vojna medzi „domobranou“ a „chuntou“, tak vás trošku rozladím – nie je to tak. Vojna, ktorá u nás prebieha, je od začiatku do konca pripravená a vedená vami. Môžete mi neveriť, ale opýtajte sa sami seba: prečo „Doneckú republiku“ riadia Rusi? Prečo v mojom rodnom Donecku teraz velia Moskovčania Girkin (Strelkov) a Borodaj? Som rodený Donečan, ale nepoznám ich a ani som ich nevolal. A ani som za nich nehlasoval. Ak toto nie je okupácia Donbasu Ruskom, tak prečo sú oni tu? A čím sa odlišujú od gauleitnerov (vodcov nemeckých nacistov – pozn.red.). Je ťažké nájsť desať odlišností?

.lúpeže a únosy
Ak súcitíte s „domobranou“ len preto, že sú to Rusi, tak vás uisťujem, že sú stovky tisícov Rusov, ktorí s nimi nesúhlasia a ktorí trpia pre ich výčiny. Majte radšej súcit s týmito Rusmi. Tými, ktorým odoberajú autá, ktorých pre hlúpe obvinenia hádžu do temníc, s tými, za ktorých sa schováva váš Igor Strelkov a ktorý sa v meste správa tak, ako Šamiľ Basajev v Budenovsku.
Ak naozaj súcitíte s obyvateľmi juhovýchodu, poľutujte radšej 38 vojakov z Dnepropetrovska, ktorí zahynuli v lietadle, zostrelenom vaším raketovým systémom zem - vzduch. Prejavte súcit s vojakmi z Nikolajeva, ktorí zaživa zhoreli v obrnenom vozidle. Čo si myslíte, budú ich rodičia, príbuzní, priatelia milovať Rusko?
Ak naozaj chcete vedieť pravdu o tom, čo to v skutočnosti je „Donecká republika“, skúste vypnúť televízor, zavrite oči a na minútu si predstavujte, že niekto ozbrojil všetkých narkomanov a zločincov vo vašom meste. Choromyseľní veteráni čečenských vojen, prepití špióni, vyhodení zo služby, recidivisti s dopichanými predlaktiami, obrovité hlavohrude – bodyguardi, pomätení kozáci, tolkienovci, limonovci, skinheadi – tí všetci dostali do ruky zbraň a neobmedzenú moc.
Tak predstavili ste si to? Ak áno, tak vám už netreba nič viac vysvetľovať. Vytvoriť takúto republiku je ľahké hocikde. Jednoducho nahraďte slovo „Donecká“ za „Saratovská“, „Čeľjabinská“ či „Rostovská“.
Myslíte si, že ohováram „domobranu“? Tak si vymodelujte situáciu – polície niet, úradnej moci niet, zbrane sú voľne dostupné. Čo sa stane vo vašom meste? No úprimne, priznajte si to.
Destabilizovať situáciu, vyvolať nezmyselnú a krutú vzburu v sociálne slabom regióne, obývanom najmä nezamestnanými a spodinou – to je veľmi jednoduché. Borodajci a strelkovia iba podržali zápalku a ono sa to samo rozhorelo, ako v občianskej vojne.  „Za republiku!“, „Kradni nakradnuté!“, „Vybudujeme nový raj – Novorusko“.
Stačí skonštatovať, že represívny orgán teroristov v Luhansku sa nazýva KGB SMERŠ. To nie je žart. Položte si ruku na srdce a priznajte si – je to normálne a chceli by ste, aby vo vašom susedstve fungovala takáto inštitúcia?
Každodennou skutočnosťou Donecka za posledné dva mesiace sú drancovania, únosy, lúpeže. Prečítajte si miestne donecké noviny. Iba počas týždňa od 16. do 23. júna bolo ukradnutých či zhabaných 47 automobilov a jeden motocykel. Z toho 42 vozidiel bolo ozbrojencami zabratých priamo na cestách. Unesených bolo 14 ľudí. To je oficiálna informácia od primátora mesta.
Na celom svete je už známa fotografia miestneho vydrancovaného supermarketu METRO. Ten tiež vyrabovali „nešťastní domobranci“?
Môžem pokračovať, ale má to zmysel? Euforické stavy majú svoje špecifikum. Ten, kto ich prežíva, hoc je to aj celý národ, zle prijíma vonkajšie podnety, ktoré ho dráždia. „Krymnaš“ – to je ako droga, ako zamilovanosť, ktorá zatemňuje vaše vedomie.
Musí prejsť nejaký čas, aby vás to prešlo, a vy ste mohli pochopiť, že nič sa nezmenilo. Že Krym sa nepriblížil, nestal sa lacnejším ani čistejším a ani komfortnejším na oddych.
Hľa, vy sami, celý národ, najväčšia krajina sveta, máte na sebe biľag hanby za agresiu. A na svoje deti ste zavesili jarmo potomkov okupantov. Sad but true.
Majte sa dobre.

Text bol publikovaný 14. júla v Ukrajinskej Pravde v ruskom jazyku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite