Slovenskí hokejisti po Nemcoch a Kanaďanoch nestačili ani na Švajčiarov, skórovali Miloš Roman, Juraj Slafkovský a Samuel Takáč.

Tak nám neodvolali kukuričného ministra financií. Strašidelne infantilný minister zostáva vo svojom kresle na základe hlasovania podobne infantilných poslancov. Aký pocit v nás vyvoláva detinské chovanie ľudí zodpovedných za tento štát? Je to hrôza.

Pred vyše štyrmi rokmi nás Za slušné Slovensko naplnilo nádejou, že si po vražde dvoch mladých ľudí vynútime zmenu. Jeden z organizátorov vtedajších mítingov Juraj Šeliga je dnes v politike a je terčom ostrej kritiky. Čo sa s ním a okolo neho stalo?

Prízraky minulosti sa vracajú. Zapĺňajú chaotické vákuum dnešnej politickej scény. Môžu mať nové kostýmy, stará povaha však presvitá. Znova sa spomína fašizmus. Pre niekoho hrozba, pre iných pokušenie. Čo s ním?

My sme tak mimo, tak na okraji a tak extrémne vpravo a mimo raster a optiku, že sa divím, že to v EÚ neusekli za štvorkou Maďarsko/Chorvátsko/Bulharsko/Rumunsko a nenechali nás v špeciálnej kategórii. Píše Ivan Bošňák.

Predseda SaS Richard Sulík tvrdí, že veľa poslancov, a najmä koaličných, za návrh nehlasovali len preto, že je od SaS.

Ako znie verš v jednej z básní Ivana Martina Jirousa, zvaného Magor: „Píseň se zpívá, má jeden takt, s ďáblem se nesmí zjednat pakt.“​

Ľudí, ktorých cieľom je rozvrat spoločnosti, povzbudzuje atmosféra vytváraná politikmi, ktorých cieľom je to isté.

Na Zámockej ulici v Bratislave sa stala minulú stredu strašná vec, prvý teroristický akt, obrátený na sexuálne menšiny. Po tejto brutálnej plánovanej vražde sa okrem veľkej vlny solidarity zdvihlo aj mračno otáznikov a výkričníkov.

Po piatich obetiach cestného piráta vyzerá dvojnásobná vražda z nenávisti ako znamenie, že Bratislava sa mení na Chicago. Také dramatické to snáď nebude, hoci poprava dvoch nevinných ľudí je niečo neuveriteľné.