návodom, ako to byť nemá, bola nedeľňajšia protestná akcia. Rozhorčenie z vraždy a z neho plynúce rýchle postupy sú pochopiteľné, ale práve takéto postupy nikomu nepomôžu. Vulgarizmy, fakle a ľudia nabudení na “akciu” sú presne ten spôsob, ktorý zaručene prehĺbi zákopy a namiesto riešenia prinesie ešte väčšie nepochopenie – v tomto prípade u konzervatívneho tábora.

Ak sa má po hroznej udalosti z minulého týždňa Slovensko posunúť v miere tolerancie a žičlivosti, práve teraz potrebuje ochotu všetkých zúčastnených načúvať protistrane. Samozrejme, nejde o načúvanie fašistom či ľuďom, ktorí nenávidia akúkoľvek menšinu. Ide o načúvanie tej skupine ľudí z oboch strán, ktorej ide viac o riešenie než o svoju nemennú pravdu. Títo ľudia zväčša tvoria väčšinu spoločnosti a sú jedinou šancou na zmenu.

ako môže načúvať konzervatívny tábor

Po vražde dvoch mladých ľudí ide, samozrejme, o rozdielne načúvania. Dnes musia ako prví – a pozornejšie – načúvať konzervatívni a veriaci ľudia, pretože o život neprišiel kňaz ani člen cirkevného spevokolu, ale dvaja ľudia z prostredia LGBTI+. A počúvať pozornejšie znamená napríklad to, že v čase smútku dotknutej menšiny nebude ktokoľvek nevkusne kričať, že on je heterosexuál, verný manželke a ideálom pre deti, ako to neomylne urobil minister financií, ani nebude jatriť rany tupou karika-túrou rodiny, ktorá sa bráni všadeprítomnej dúhe, ako to urobili mnohí iní. Toto je čas účasti a ticha, nie príležitosť potvrdzovať si svoje nemenné svety.

Ale pozor. Keď čas ticha prejde, vzhľadom k dvom zavraždeným ľuďom to bude znovu tábor konzervatívcov a veriacich ľudí, ktorý by mal ako prvý hľadať ústretové kroky a liečivé