Cestou na Ukrajinu nás pred pohraničnou obcou Ubľa zastavila policajná hliadka: „Prečo a kam idete?“ Okrem pohybu utečencov koordinujú živelnú pomoc, ktorá sem prúdi z celého sveta. Kým na slovenskej strane je humanitárnych organizácií až nadbytok, o pár kilometrov ďalej na Ukrajine ich je len zopár.

Príde mi, že žijeme v dobe, v ktorej nám realita vyráža dych. Keď sme sa zobudili do štvrtkového rána 24.februára, mnohí z nás po otvorení spravodajskej novinovej správy ostali nemí. Odborníci, ktorí rozprávali, že vojna by bola nelogickým krokom a preto sa neuskutoční, postupne začali vysvetľovať, čo sa to vlastne stalo.

Prečo je dôležité pomôcť Kyjevu? Rusko vydiera jadrovými zbraňami - ako odpovieme ako Západ? O čo všetko ide v tejto vojne?

Prví išli pesimisti, neutiekli z princípu, potom realisti, čo ujsť nestihli a nakoniec si prišli aj pre nás optimistov, čo sme do poslednej chvíle verili, že utekať nebude treba, že to nejako dopadne. Aj dopadlo.

Svet sa zásadne mení. Globalizácia, ako sme ju poznali, sa končí. Všetci sme boli roky zvyknutí, že žijeme v globalizovanom svete s prevažujúcim konzumným spôsobom života. Časti z nás sa to páčilo, druhá časť to kritizovala. Zmena sa však nebude páčiť asi nikomu: bude to zmena k uťahovaniu opaskov.

Keď padol komunizmus, mnohí podľahli ilúzii, že modernita a „dobro“ navždy zvíťazili. Mnohí žili v ilúzii, že hrozby vojny, diktatúry či autokracie sú už len minulosťou. Zdalo sa, že v globálnom meradle zvíťazila demokracia, zápas sa skončil a čaká nás už len pekný nový svet.

Covid nie je príčinou agresivity odporcov očkovania. Ide o podobnú skupinu ľudí, ako sú futbaloví chuligáni. V boji s pandémiou nám bráni aj naša komunistická minulosť a morálna deštrukcia tej doby. Ako ventilovať frustrácie a pomôcť súčasne boju s pandémiou? Odpovedá lekár a psychiater Péter Hunčík.

Po dlhom čase som mala možnosť navštíviť ružomberský cintorín aj s mojimi rodičmi. Pomaličky sme sa prechádzali cez uličky hrobov, zastavovali sa pri výzdobe, známych menách. Zašli do uličiek, kde odpočívajú naši príbuzní. Bolo to ako rodinné stretnutie. „Poď, ideme pozrieť moju starú mamu”. Aha, tak asi moju prastarú mamu.

Strašidelných správ o nových rekordoch, dramatickej situácii v nemocniciach, stúpajúcich obetiach ste počuli a videli desiatky. Plné médiá sú toho. Nie sme v ľahkej situácii, ale jediné, čo nám pomôže, je racionálny pohľad na situáciu, analýza existujúcich dát a predikcia, čo nás čaká.

Gabriel Tóth je zakladateľ agentúry Katedra Komunikácie a dlhoročný komunikačný profesionál. #navrsku sme sa bavili, ako komunikovať nepopulárne témy, napríklad ekonomické reformy. Reč prišla aj na Facebook a jeho komunitné štandardy.