Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová.

Jedenásteho júna 2015 zomrel Ornette Coleman. Mal 85 rokov a za sebou kariéru jedného z najdôležitejších džezmenov všetkých čias.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Od roku 1991 pôsobí v nadnárodnej IT spoločnosti, ktorá už má na Slovensku vyše 1 100 zamestnancov. Firma je úspešná aj napriek tomu, že sa neuchádza o štátne zákazky. Generálny riaditeľ spoločnosti Accenture Peter Škodný.

Aj Brhel sa už chce zmeniť na štandardného biznismena V poslednom čase začína Jozef Brhel vynakladať veľa energie, aby pôsobil ako štandardný úspešný biznismen v európskej energetike. Za peniaze, ktoré zarobil najmä v biznise so štátom. Najradšej o sebe hovorí ako o biznismenovi v energetike a realitách, no stopy po ňom a jeho okolí možno nájsť v širšom zázemí, napríklad v IT zákazkách verejnej správy.

Týždeň čo týždeň sa dá do .týždňa písať o témach, ktoré lomcujú slovenskou spoločnosťou alebo svetovým dianím. Alebo mnou samým. Aj v týchto dňoch by sa dalo niečo poznamenať o tom, že slepý pes komondor maďarského politika Baloga určite dobehne aj slovenského politika Jánoša. Ani rozoberanie témy antimobilov by nebolo na zahodenie. Lebo ak sú dnes novinkou a znamením odporu proti mainstreamu, tak zanedlho budú antimobilmi v ich najpravejšom význame slova, lebo všetci túžia byť in. Za zmienku by určite stálo aj rozhodnutie súdu o manželoch Hrotákovcoch, ktorí svojho času chodili na stretnutia do klubu bezdomovcov HĽA ČLOVEK v bratislavskom kláštore. Lenže si hovorím, že by to už konečne chcelo nejakú emocionálne odľahčenú tému, aby v tom pravidelne nezostával Pišta Vandal sám.

Grécko klamalo, európski politici tiež. My sme to platili a aj tak to nepomohlo a nepomôže, aj napriek tomu, že do Grécka natiekli už stovky miliárd eur. Iba sme si draho kupovali čas.

Ak si chcete pripomenúť zašlé časy mečiarovského denníka Slovenská republika, čítajte denník Pravda. Je to síce chabá pripomienka, chýbajú tu Jánovia Smolcovia, ani sa tu nezverejňujú podvrhy. Ale s normálnou žurnalistikou to nemá nič spoločné.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.

Pri príchode na štadión stretávame Paľa Gašpara, ktorý zápas Rusov so Slovincami nekomentuje, takže si užíva chvíľu voľna. Bavíme sa o tom, že v novej hale prakticky nie sú zlé miesta a spoločne konštatujeme, že raz za čas si treba pozrieť hokej hneď spoza plexiskla - až tam človek precíti, čo sú to za rany, keď sa hráči zrazia pri mantineli.