Pokiaľ v prípade Gorily bolo dôležitejšie vyšetrovať obsah spisu než motív tých, ktorí ho vypustili, v prípade bahna, ktoré včera vylial Marián Kočner, je dôležitejší motív než obsah.

Okolo schvaľovania eurovalu vznikla na Slovensku udivujúca hystéria, ktorá úplne prepisuje doterajšie delenie na politickej scéne. V zhode sú zrazu ľavicoví aj pravicoví liberáli (s výnimkou tých sulíkovských) spolu s mnohými konzervatívcami. A ako to už v hysterickej atmosfére chodí, formujú sa novodobé mýty.

Viem, že padla vláda a polovica nášho nového čísla bude venovaná týmto udalostiam, no isté veci zostávajú nemenné. V druhej polovici .týždňa bude niekoľko strán o legendárnej skupine Pink Floyd a k tomu sme pripravili malá prekvapenie.

Bolo päť minút pred desiatou, ten najhlúpejší čas. O chvíľu mi začínala pravidelná týždenná porada s kolegami v Človeku v ohrození. Podpisoval som práve akési zmluvy, keď sa ma jeden z nich nesmelo opýtal: Ahoj, môžeš sa mu venovať? Prišiel opäť. Komu? - zavrčal som nevrlo. No... tomu pánovi profesorovi.

Asi pôjdem teraz do Grécka. Nie na dovolenku (ani si nepôjdem kúpiť nejaký maličký ostrov), ako väčšina normálnych Európanov, ale na reportáž. Krajinka v krachu ma fascinuje. Nepreháňajú však opäť tie médiá?

Vyskočí z okna, strčí prsty do zásuvky, bude agresívny a zbije všetky deti v škole. Vôbec nečíta, nechodí von s kamarátmi a kedy hral vlastne naposledy naozajstný futbal? Tie videohry musia byť čertov výmysel!

Tolkien, Howard, Peak, Martin, Zelazny, Le Guinová? Nie! Ak by sme v Česku a na Slovensku zostavovali rebríček tých najvýznamnejších spisovateľov fantasy, na jednom z popredných miest toho rebríčka by trčalo meno Andrzej Sapkowski. Vďaka Zaklínačovi, samozrejme, antihrdinovi bez bázne a hany, ktorý za peniaze zabíjal všakovaké fantasy príšery. Tak sme si ho zamilovali v dosiaľ neprekonaných poviedkach i neskôr, už v riadnej epickej veľkej fantasy.

Kým som to nevidel, neveril by som tomu: Na Slovensku máme naše vlastné turínske plátno s otlačkom Kristovej tváre.

Je to už desať rokov, čo sa kamarátim s troma františkánmi. Nie je to len povrchná známosť. Prežila mnoho. Vyvracia všetky teórie o tom, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Niežeby sa tu, v tomto napínavom skupenstve, neobjavila aj láska, ale povzniesla sa, sublimovala kamsi do éteru a nabrala rozmer vzducholode. Som neveriaca, neverím v posmrtný život s tým istým vedomím, ja to skrátka nedokážem, ale presahu nadpozemského a vznášaniu sa na duchu verím. Za tých desať rokov som pochopila, že viera je talent, a my, čo ho nemáme, môžeme len závidieť.

Konečne udrela jar a po všetkých tých zavarených, nakvasených a vyúdených delikatesách môžeme siahnuť po niečom novom, dokonca živom. A každý skúsený gurmán dobre vie, že najlepšie chutia vždy mláďatká. Napríklad taká mladá cibuľka.