Najskôr pár slov k Richardovi Sulíkovi: dá sa pochopiť, že si ako líder novej strany potreboval preveriť bezúhonnosť ľudí, ktorých si bral na svoje plecia do politiky. Také konanie je dokonca zodpovedné. Je však nepochopiteľné, že si za „detektor bezúhonnosti“ zvolil muža ako Marián Kočner. Zvyknete si u notorického luhára overovať, či je tretia osoba pravdovravná?
Dá sa tiež rozumieť tomu, že chcel zistiť, ktorí koaliční poslanci s temnými úmyslami hlasovali tajne za Trnku. Je však nepochopiteľné, že sa na to pýtal priamo v kuchyni Trnkovho človeka, o ktorom panovalo v kuloároch presvedčenie, že organizuje tajné hlasovanie v prospech samotného Trnku. Prečo to vlastne Sulík robil?
Odpoveď na túto otázku Sulíka nekriminalizuje, len z neho robí ťarbavého slona v porceláne. Kto pozná Kočnera, vie, že tento žoviálny a vtieravý človek naozaj disponuje výbornými informáciami, ktoré sú na úrovni ošľahaného investigatívneho novinára, respektíve tajného agenta. Navyše, Kočner vie v politikovi, s ktorým komunikuje – a Sulík rozhodne nebol jediným, s ktorým komunikoval - vzbudiť nielen dojem dôležitosti, ale aj náklonnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.