Bernstein New York Philharmonic Great Performances: The Famous 1959 Recording Shostakovich 5th Symphony CBS 1959

Prvý februárový víkend v Indianapolise hráči New York Giants vyhrali štvrtýkrát v klubovej histórii SuperBowl (SB), cenu pre šampiónov ligy amerického futbalu.

Keď som pred desiatimi rokmi stál pri Ground Zero, videl som železné, dymiace peklo. Dnes je takmer všetko inak. Len jedno sa nezmenilo.

Čo majú spoločné Bill Clinton, Warren Buffet a Laura Bushová? Okrem peňazí, vplyvu a slávy to, že všetci traja minulý týždeň vystúpili na podujatí Education Nation v New Yorku. Na Rockefeller Plaza, kde v zime býva aj z filmov známe klzisko, sa spolu s desiatkami iných filantropov a verejných osobností, s mnohými guvernérmi a starostami, so známymi televíznymi moderátormi a so stovkami učiteľov za podpory televízie NBC venovali jedinej téme: ako zlepšiť americké školstvo.

Emil, prišiel som na to, predovšetkým vďaka rozhovorom s Pajdušákovou, že ľudia najľahšie uveria tomu, čo je neuveriteľné. Tak ako Pajdušáková uverila, že bude koniec sveta, a potom bola sklamaná, keď nenastal. Teraz bolo desiate výročie tej tragédie v New Yorku a najviac sa písalo o tom, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, že to je, že to bolo celkom inak, že si to Američania zorganizovali sami, skrátka, že oficiálna verzia klame.

Tak ako jeho nedeľné zatknutie v New Yorku v máji, aj jeho návrat v nedeľu 4. septembra sa rýchlo stal „udalosťou víkendu“. Oslobodený bývalý šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss Kahn rýchlo ukradol pozornosť (nielen) domácich médií, ktorá sa točila okolo príprav primárok v klube socialistov.

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Bol hokejový draft 1996. V Kiel Centre v St. Louis sedelo a čakalo na zavolanie svojho mena niekoľko stoviek mladých hokejistov. V treťom kole bol na rade New York Islanders. Generálny manažér pristúpil k mikrofónu a hlásil: obranca, narodený v Trenčíne, poslednú sezónu hral za Duklu. Začal som vstávať, okolosediaci chalani mi začali gratulovať. Vtom som začul meno Zdeno Chára.

Kauza „Piča z hoven“ má dlhšiu životnosť než sa patrí. Po tom, čo si polievočku prihriali ľudia z najrozličnejších oblastí, pridal sa so svojím „osobným názorom“ aj predseda zboru poradcov predsedníčky vlády SR. Odhliadnuc od faktu, že v takej funkcii je ťažké mať v masovom médiu osobný názor, to pokašľal aj inak.

„Is relieved that there are still people who dont know S. Zizek,“ napísala minule na Facebooku Mária Modrovichová, stĺpčekárka píšuca o New Yorku tu o pár strán ďalej. „Kto, do pekla, je S. Zizek?“ povedala som si v duchu ja a na rozdiel od Márie ma nijako neupokojovalo, že mi to meno nič nehovorí.