Príbeh Martina Filka má absurdný záver a ťažké je zmieriť sa s ním. Ale niečo je v týchto dňoch, keď sa v novinách objavujú texty o Filkovi, aj naozaj povznášajúce.
Je neskoré pondelkové popoludnie, na marec pomerne teplo. Pred poštou na Vlasteneckom námestí v Bratislave sa ako had ťahá dlhý rad nervóznych čakajúcich.
V politickej rovine sa o tej dileme uvažovalo už pred voľbami. To mal v prieskumoch ešte Smer okolo štyridsať percent a najpravdepodobnejšou možnosťou povolebného usporiadania bola jeho koalícia s ďalšou stranou. Diskutovalo sa o tom, či dozrel čas na pravo-ľavú koalíciu.
Ľudia ako Soňa Szomolányi či Samo Abrahám sa ešte vášnivo snažia skrášliť konanie Mostu a Siete, ale obaja už beznádejne uviazli v minulosti. Dnes sa už tvorí celkom iná ponuka.
Predvolebná kampaň priniesla spoločenskú objednávku na to, aby politici konečne pohli chorľavým slovenským zdravotníctvom. Rezort dostal krízového manažéra v osobe Tomáša Druckera.
V besede Denníka N Ľudmila Kolesárová, Peter Visolajský a Ľudovít Ódor hovorili o najväčších problémoch zdravotníctva. Oproti ČR u nás zomrie ročne zbytočne 3000 ľudí.
Pred voľbami sa dlho diskutovalo sa o tom, či dozrel čas na pravo-ľavú koalíciu. Po voľbách vznikla bez väčších problémov koalícia naprieč deliacimi čiarami, ale so Smerom na čele.
Povolebný postup Bugára a toho druhého, s ktorým lacno predĺžili moc Smeru, nezasiahol len ich integritu. Zasiahol aj do života ľudí, ktorí rozmýšľajú o Slovensku poctivo.
