hovorilo sa o tom, či je to už prijateľná alternatíva a či akejkoľvek spolupráci so Smerom nestoja v ceste jeho kauzy, ako aj systematická normalizácia slovenskej spoločnosti. Po voľbách táto diskusia ožila ešte intenzívnejšie. Skladanie vlády sa stalo prelamovaním zažitých tabu. Výsledkom bola široká koalícia naprieč niekdajšími deliacimi čiarami. Hovorilo sa o zradcoch a kolaborantoch, ktorí popreli svoje hodnoty.
V tom istom čase však ožívala aj ďalšia, v niečom omnoho zaujímavejšia diskusia. Tú podnietila najmä tragická smrť riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Martina Filka. Pre niektorých bol Filko klasickým symbolom oportunizmu – mladý absolvent zahraničnej univerzity, ktorý svojím odborným kreditom legitimizuje Ficovo vládnutie. Pre mnohých bol však, naopak, vzorom odborníka, ktorý sa nebál veci meniť pomalými krokmi zvnútra systému.
„Oproti alternatívnym kariéram mi možnosť pracovať v štátnej službe umožňuje urobiť pre našu krajinu najviac dobrého,“ vysvetľoval nám Filko svoje pohnútky v rozhovore začiatkom tohto roka. Práve jeho príbeh sa pre mnohých stal vzorom akejsi záškodníckej vojny proti systému. Než čakať ďalšie štyri roky na lepšiu vládu, radšej začať s malými zmenami už teraz. Navzdory tomu, že tým takíto odborníci zlepšia imidž vlády. Tej vlády, ktorej symbolom vôle riešiť vecné problémy je celkom vágne Programové vyhlásenie.
za lepšie školstvo
„Tak ja som si naivne myslel, že po nociach pracujem na tom, aby vaše deti a vnúčatá chodili do lepších škôl. A v skutočnosti legitimizujem Erika Tomáša,“ napísal Vladimír Burjan v reakcii na kritický článok Martina Mojžiša, ktorý vyšiel na webovej stránke týždňa. Práve Burjan, odborník na školstvo a vydavateľ časopisu Dobrá škola, sa stal nedávno jedným z poradcov nového ministra školstva Petra Plavčana.
Martin Mojžiš toto rozhodnutie v článku označil za smutnú chybu a poskytnutie svojho dobrého mena ako štítu nehodným ľuďom. Opäť sa rozhorela diskusia o tom, ktorá z taktík boja za „lepšie Slovensko“ je účinnejšia. Vďaka volebnému výsledku a vyhliadke ďalších štyroch rokov Smeru, ale aj vďaka silnému odkazu Martina Filka bola tentoraz verejná mienka viac vychýlená smerom k rozhodnutiu Vladimíra Burjana.
„Martin Mojžiš mi zavolal a trochu sme o tom diskutovali. Potom som mu ešte napísal do SMS-ky, že si možno naivne myslím, že by som mohol byť akýmsi Martinom Filkom slovenského školstva,“ vysvetľuje svoju motiváciu Burjan. Dlhé roky bojoval za zmenu školstva z pozadia a s kolegami vypracúvali rôzne materiály a koncepcie, ktoré boli verejne k dispozícii, a to aj pre rôzne politické strany. Ako však dnes priznáva, išlo o málo účinný spôsob, ktorý by len veľmi pomaly prinášal výsledky. Po týchto voľbách získal dojem, že by sa toho dalo zmeniť viac. „Načo zostávať partizánom, keď je možné bojovať otvorenejšie?“ pýta sa rečnícky Burjan. Pri otázke, či spolupráca s takouto vládou nie je znakom rezignácie na predchádzajúci postup, odpovedá: je to práve naopak. Má pocit, že rezignovaný bol v istom zmysle doteraz a že prijatie zodpovednosti je znakom aktivizácie.
Burjan svoju pozíciu chápe ako čisto expertnú a odmieta riešiť akýkoľvek jej politický rozmer. S ministrom školstva bude spolupracovať najmä prostredníctvom jeho pravej ruky – interného poradcu Petra Mederlyho. Práve fakt, že oslovenie na spoluprácu prišlo zo strany jedného z hlavných autorov Programového vyhlásenia vlády v oblasti školstva (ktoré Burjan otvorene kritizoval), je preňho ďalším potvrdením vôle po zmene na tomto ministerstve. Školstvo, ako vraví Burjan, sa týka všetkých, nielen voličov Smeru či SNS, preto nevidí dôvod pre ustavičné prepájanie tohto postu s politikou. „Nebol som oslovený, aby som niekomu vylepšoval imidž, ale aby sme spolu s ďalšími poradcami pomáhali riešiť problémy v školstve,“ tvrdí pragmaticky. S rizikom, že údajná legitimizácia iných môže byť vedľajším dôsledkom jeho odbornej práce, vraj dokáže žiť.
Vladimír Burjan tiež priznal, že by bol rád spolupracoval napríklad aj s Eugenom Jurzycom za vlády Ivety Radičovej. Prijať však možno len ponuku, ktorá príde. A prečo ju neodmietol, keď prišla od Petra Plavčana?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.