Dobrý deň, všimli ste si, ako sa prevrátilo používanie pojmu mier? Že agresorovi sa má odovzdať korisť, inak sme za vojnu, nie za mier? Že NATO ako spojenecký zväzok na obranu našej slobody je už zasa vojnychtivá klika? Že slovo mier vyslovuje Putin, Hamas aj iránsky režim? Tak presne o tom je obálková téma nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s Daliborom Roháčom, ktorý popisuje podiel Donalda Trumpa na novom jazyku. Okrem toho sme pre Vás pripravili aj skutočný portrét Jánošíka a rozhovor o amébach, ktoré vystrašili ľudí na kúpaliskách. Želám Vám dobré čítanie.

Text petície popredných ekonómov prinášame v plnom znení.

Zabudnite na džender. Vďaka koronavírusu môžeme viesť novú kultúrnu vojnu – a už letmý pohľad na verejnú diskusiu hovorí, že tentoraz sa vedie medzi vedeckou expertízou a konšpiračným populizmom.

Principiálnosť je síce cnosť, priľahko sa z nej však vie stať chestertonovské „čisté a dobre osvetlené väzenie jednej myšlienky.“ Ostatné dni v Spojených štátoch priniesli dva príklady, ktorými oponenti pomáhajú Trumpovi.

Koronakríza u nás na chvíľu vytesnila akúkoľvek debatu o zahraničnej a európskej politike. To však neznamená, že nie je o čom debatovať. Naopak, prichádzajú veľké otázky.

Pandémia Covid-19 je ďalšia zo série rán predstave dejín ako pomalého samopohybu smerom k pokroku. Rovnako ako pád berlínskeho múru nebol koncom histórie, neboli ním ani predošlé úspechy vakcín.

Sledujúc titulky v novinách, pandémia COVID-19 sa zdá len šumom v pozadí vzťahov medzi Matovičom či Sulíkom, rozpadu Smeru, debaty o nedeľnom predaji či harašenia so zákazom interrupcií a umelého počatia.

V roku 1968 využil Nixon vlnu násilností na to, aby sa ukázal ako kandidát „práva a poriadku“. Akokoľvek to Trump opakuje, na „tichú väčšinu“ nemá rovnaký efekt.

Prvým úderom Trumpovi je kniha môjho bývalého kolegu z AEI Johna Boltona, ktorý bol poradcom pre národnú bezpečnosť. Po Boltonovi som po jeho odchode do Bieleho domu „zdedil“ stôl, no málokedy som s ním súhlasil.

Americkí konzervatívci dlho živili karikatúru dominantných médií ako beznádejne ideologicky zaujatých. Bola by škoda, ak by sa táto karikatúra mala stať realitou práve v čase krízy dôvery v médiá.