pandémia prináša do popredia ťaživé výzvy, vrátane problému finančnej solidarity v eurozóne, na ktorej sa na Slovensku už jedna reformná vláda rozpadla. V dôsledku pandémie sa totiž svetová ekonomika rúti do recesie, akú sme ešte nezažili.
Iste, na rozdiel od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov je väčšina krajín lepšie pripravená. Národné vlády i EÚ zavádzajú opatrenia ako Kurzarbeit, aby udržali nažive existujúce pracovné a ekonomické vzťahy počas karantén a sociálnej izolácie. No práve takéto opatrenia sú mimoriadne drahé. Americký CARES Act znamená výdaje vo výške zhruba 10 percent amerického HDP. Kombinácia záchranných iniciatív európskych národných vlád, eurovalu a iných európskych zdrojov, za týmto číslom stále pokrivkáva, sumy sú to však tiež astronomické.
Stále ide o lacnejšie riešenie, než nechať ekonomickej katastrofe voľný priebeh. Je tu však háčik. Krajiny eurozóny, ktoré sú postihnuté najviac – Španielsko a Taliansko – sú súčasne najmenej schopné zohnať financie na záchranu svojich ekonomík. Taliansky dlh dosahoval pred pandémiou výšku 135 percent HDP, španielsky okolo 100 percent. Ak by si aj talianska vláda nepožičiavala vôbec nič, jej zadlženosť v dôsledku recesie porastie do neudržateľných čísel. A ak by dnes nebolo odhodlania Európskej centrálnej banky nakúpiť neobmedzené množstvá talianskych dlhopisov, investori by už dávno povedali dosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.