nixon nebol v čase násilností z roku 1968 úradujúci prezident a z pohľadu voličov nebol ani kandidát extrému. Trump je svojou rétorikou podobný skôr tretiemu kandidátovi z roku 1968, populistovi a podporovateľovi segregácie Georgeovi Wallaceovi, ktorý napokon vyhral v Alabame, Arkansase, Georgii, Louisiane a v Mississippi.
Ale spoločenská nálada je dnes inde. Rastúci počet Američanov si úprimne spytuje svedomie v súvislosti s policajným násilím a rasizmom – a je to tak správne. S obrovským rozdielom 28 percentných bodov americkí voliči podporujú hnutie Black Lives Matter. Veľká väčšina tiež podporuje reformu polície.
V dôsledku posunu verejnej mienky dokonca aj republikáni v Kongrese chápu, že vzťahy medzi políciou a občanmi treba zlepšiť. Nepomohla im „militarizácia“ polície, ktorá bola výsledkom toho, že policajné oddelenia kupovali lacné nadbytočné vybavenie, pôvodne určené pre armádu v Afganistane a Iraku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.