Takmer každý z mojich kamarátov vie, kto bol Ivo Pešák. Stačilo len vysloviť jeho meno a už sme sa všetci smiali. Bol to ksicht ako vystrihnutý z Ladových ilustrácií k Švejkovi, ktorý v podstate ani nič nemusel robiť. Stačilo, aby sa postavil na pódium a o zábavu bolo postarané.

A tak pekne sa ten deň začal. Cestou na štadión sme stretli skupinu Slovákov v českých dresoch, skandujúcich "Slovenskóó, Slovenskóó, heja, heja, Československo".

Posledný zápas Slovenska na týchto majstrovstvách (proti Dánsku) priniesol konečne našu jasnú prevahu, pekné akcie, góly (hoci nie z tých pekných akcií) a presvedčivé víťazstvo. A priniesol ešte niečo oveľa dôležitejšie a krajšie.

Severské štvrťfinálové derby má pre nás emocionálny náboj, ktorý celkom výstižne opísal Majakovskij veršom "pasy Dánov a rôznych iných Švédov".

Celkom ma prekvapila správa, že HZDS v sobotu 14. mája bude oslavovať 20. výročie svojho vzniku. Bude to vraj vo veľkom. Aj s galaprogramom a známymi umelcami.

Pred dvoma dňami som zachytila v správach, že mestská časť Petržalka pripravuje rekonštrukciu Sadu Janka Kráľa. V rámci nej majú byť vymenené povrchy chodníkov, lavičky a koše.

Novoročná rozcvička po sviatkoch a dovolenkách: o predsedovi SaS, ktorý si vie predstaviť povolebnú koalíciu s HZDS, o mediálnej analýze Gabriela Šípoša, eurobilancii Jána Tótha či o dvoch katolíkoch, ktorí majú pochopenie pre rozhodnutie súdu v Štrasburgu...

Medzi vianočné absurdity patrí návšteva kamaráta vo väznici, v tomto prípade v Hrnčiarovciach nad Parnou (dúfam, že som si ten názov zapamätal dobre). „Prajem pekné sviatky,“ zaželal som na Štefana o pol deviatej uniformovanému mužovi pri vchode. „Aj vám,“ usmial sa. A keď skontroloval moje meno na zozname dnes pozvaných hostí, pustil ma dnu. Milo ma prekvapil aj fakt, že o tri hodiny ma pustil aj von.

Ešte raz k talianskym krížom. Vyhlásenie Národnej rady o umiestňovaní náboženských symbolov v školách, ktoré podporila jasná väčšina poslancov, je správnou reakciou na rozhodnutie štrasburského súdu.

Prvého mája bolo po dvoch rokoch výstavby v New Yorku otvorené nové Whitney múzeum amerického umenia – The New Whitney. Počas výstavby vzbudzovala budova nedôveru a opäť sa hovorilo o „škaredej architektúre“.