Štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus očakáva, že Slovensko bude po prehodnotení ECDC mapy žlté a v niektorých regiónoch dokonca aj zelené.

Pred 30 rokmi našiel parlament odvahu ospravedlniť sa za odsun slovenských Nemcov. Čo znamená odvaha dnes?

Po zadržaní ďalšieho vysokého policajného funkcionára, tentoraz šéfa inšpekcie, ktorá zodpovedá za bezúhonnosť policajného zboru, sú namieste dve drásavé otázky – v akom štáte sme to žili a v akom práve žijeme?

Žijeme v permanentnom šume, v prívale dát a informácií, ktoré vedome alebo nevedome, chcene či nechcene spracúvame. Zo šumu sa rýchlo stane hučanie, z hučania lomoz. Ako nájsť v takom prostredí ticho a pokoj? A čo by vlastne tým tichom malo byť?

Dalibor Roháč žije už vyše desaťročie v USA, pôsobil tam v prestížnych think-tankoch a americkú realitu zažíva na vlastnej koži. Ako vníma prezidentovanie Joea Bidena? V čom s Bidenom súhlasí, v čom je jeho kritikom? A kam sa posúvajú americkí voliči?

Na Euro síce ideme ako outsider. Od našich chlapcov nemôžeme veľa očakávať, no v prvom rade by sme si majstrovstvá mali užiť.

Premiér poznamenal, že mimoriadna schôdza veľa hovorí o predkladateľovi návrhu na Mikulcovo odvolanie a šéfovi Smeru-SD Robertovi Ficovi. Hovorí, že je vyvrcholením odhalenia Fica aj Petra Pellegriniho (nezaradený).

Včerajší televízny prejav českého prezidenta Zemana mohol v mnohých vyvolať dojem, že český prezident si len ako vždy ide svoje. Nemali by sme sa tým nechať pomýliť.

Mať tridsať tri rokov. Chvieť sa v krutej bolesti. Namáhavo dýchať. Naposledy vydýchnuť. No ešte pred tým zašepkať: „Dokonané je.“ Môže také čosi niekto vysloviť v hodine svojej smrti? Môžu to po ňom zopakovať tí, čo ho milovali? Aký život je v smrti dokonaný? Aké je to byť matkou, ktorá pochováva telo syna? Byť mladou ženou, ktorej náhle zomrel milovaný muž? Videl som jej tvár. Vytratila sa z nej každá stopa nádeje. „Jeho smrťou z môjho života zmizlo všetko podstatné. Prečo mám ďalej žiť?“ Spýtala sa ma. Keď zomrie mladý človek, jeho smrť považujeme za tragickú, lebo pretrhla neukončený život. Aký život je ukončený? Ako dlho je treba žiť, aby som mohol povedať: „dokonané je“? Keď starý ťažko chorý človek, umrie, povieme: „Bolo to pre neho vyslobodenie“. Možno azda takú smrť nazvať dobrou? Každá smrť predsa mení milovanú osobu na vec. Je azda niečo viac neprijateľné, než zvecnenie milovaného človeka?

Vážený pán prezident! Keby som k tomu osloveniu pridal aj meno, tak by som musel vynechať slovo vážený. Lebo pre mňa už nejaký čas nie ste váženou osobnosťou.