Náš stĺpčekár Juraj Malíček prednáša Teóriu populárnej kultúry a interpretáciu filmu na FF UKF v Nitre na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie. Okrem písania do .týždňa pripravuje Hračičky_FM pre šou Baláž&Hubinák. Tvrdí, že popkultúra je spôsob, akým svet reflektuje sám seba.

Spor o opatrovníctvo spočiatku vyzeral len ako konflikt dvoch fyzických osôb. Spor osemdesiatšesťročnej matky, ktorá má dcéru s duševnou poruchou, a dcérinej opatrovníčky . Tieto ženy sa nezhodnú v ničom – takých ľudí sú plné súdy.

Macejková úraduje Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková pridelila spis v kauze Čentéš ústavnemu sudcovi Petrovi Brňákovi ešte predtým, ako prezident podpísal novelu zákona o organizácii Ústavného súdu. Práve táto novela, ktorú nedávno parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní, umožňuje, aby sa kauza Čentéš dostala na stôl práve Brňákovmu senátu. Macejková mu však spis poslala ešte predtým, ako zákon nadobudol účinnosť.

Ak Ústavný súd nezastaví novú voľbu generálneho prokurátora, ďalších sedem rokov bude zrejme na čele tejto inštitúcie človek blízky Robertovi Ficovi. Ako bude vyzerať prokuratúra pod vedením Jaromíra Čižnára?

predom môjho listu Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem a súčasne vyjadrujem radosť nad tým, že ste rozšírili rady kritikov našej redakcie. Sme radi, že popri predsedníčke Ústavného súdu nás pranieruje aj osobnosť Vášho formátu.

Takto by mohla znieť jedna charakteristika predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej. Viac ako v písaní rozsudkov má však záľubu v listoch svojim kritikom.

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková napísala ďalší verejný list šéfredaktorovi .týždňa Štefanovi Hríbovi. Keďže jej list má opäť neoceniteľnú výpovednú hodnotu, pred ktorou sa musia naše novinárske štandardy iba nemo skloniť, rozhodli sme sa ho opäť uverejniť bez zásahov, v pôvodnom rozsahu aj znení.

Po nedávnom texte o pokutách, ktoré dnes hrozia viacerým novinám, aj po našich článkoch o súdoch a prokuratúre, som dostal mnoho reakcií s otázkou, či je .týždeň existenčne ohrozený. Je aj nie je.

Trošku to pripomína časozberný dokument a trošku reality šou. Aj tu sme my diváci akísi voyeri, pretože sa pozeráme dovnútra jednej rodiny.

Najlepší pohľad na Oscara® je taký ten povýšenecky blahosklonný, ironizujúci a cez prsty, aj tak je to najprv šou, až potom všetko ostatné. Distingvovaná šou, príjemná, pohodlná, mainstreamová v najlepšom slova zmysle. Ak niekto trčí nad všetkých ostatných, trebárs umeleckosťou, náročnosťou, závažnosťou výpovede či ako to inak nazvať, dáme mu cenu za najlepší cudzojazyčný film a viac si neškrtne.