Vo štvrtok sa konečne dočkajú svetovej kinopremiéry Expendables 3, opulentný akčný spektákel, v ktorom Sylvester Stallone tretíkrát okolo seba zhromaždil tie najžiarivejšie akčné hviezdy, aby si vedno spolu všetci zablbli v boji zblízka i zďaleka, chladnými i horúcimi zbraňami v nezmyselnom príbehu.

Albánci na úteku Hospodárska situácia v Kosove sa zhoršuje. Úmerne s tým rastie počet ľudí, ktorí sa odtiaľ chcú dostať do bohatších častí Európy. Srbské úrady oznámili, že posilnili hliadky na štátnych hraniciach s Maďarskom a vyslali tam dokonca elitnú jednotku. Minulý piatok sa k nim na hliadkach pridalo aj zhruba dvadsať príslušníkov nemeckej polície. Denne v tých miestach údajne zadržia v priemere tisícku migrantov, ktorí sa pokúsia ilegálne prejsť do Maďarska.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.

Priznávam, že kým som nevidela film Opři řebřík o nebe (2014), nemala som o existencii jeho režisérky, dokumentaristky Jany Ševčíkovej (1953) ani potuchy. Dobehla som zanedbané, trošku som sa zoznámila s jej tvorbou a otvoril sa mi pred očami zaujímavý, ucelený, oslovujúci i provokujúci pohľad na svet.

Šesť zápasov, päť prehier, jedna remíza, skóre 1:14. Ak nerátame zápas s Modrankou v slovenskom pohári, tak futbalový Slovan nebol na tom za posledné obdobie tak zle. September 2014 však bude v belasom kalendári zapísaný ako čierny mesiac.

Náš dom sa všetkými tými oknami pozerá na malý parčík, ktorý lemuje solídny múr misionárskeho statku, pri ktorom žijú dvaja bezdomovci. Krivý a Psychoš. Pijú krabicové víno z neďalekej Samošky a zbierajú šrot. Krivý je mierny človek, starý vlk, ktorý, keď nie je spitý, v jednom kuse číta všetko, čo mu príde pod ruku. Je šťúply, má po päťdesiatke a má melancholické, inteligentné črty tváre. Keby sme nevedeli, že to je socka, mohol by to byť básnik. V zime som ho vídala triezveho, postával v parčíku a fajčil v obrovskom kožuchu, asi spĺňal podmienky nejakého útulku. Ale len čo sa vyčasilo, bol pri múre zas.

Už ma to nebaví. Svet bol a vždy bude plný idiotov. Oproti tej väčšine vždy stála menšina rozumných. A na obe skupiny pozerala masa ľahostajných. Aj na Slovensku budeme mať zrejme ešte dlho, možno vždy, skupinu komunistov, ľudákov, nacionalistov a menšinu tých, pre ktorých je demokracia nedotknuteľnou hodnotou. S tým už nič nenarobíme. A samozrejme tu bude masa ľahostajných alebo, lepšie povedané, masa pragmatikov. Tí nechápu, o čo zrazu ide.

Sochár a populárny pražský bohém David Černý má definitívne zaplatiť za urážku na cti 100-tisíc korún, čiže 3 500 eur. Povedal v Českej televízii o Milanovi Knížákovi, že je „kriploidní č...k“. (Bolo to na päť písmen a „čolek“ to nebol.)

Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny došlo v rámci rakúsko-uhorskej armády k reforme stravovania. Dôstojníci si pochutnávali ako v tých najlepších hotelových kuchyniach.

Veľká (ako sa jej hovorilo predtým) či prvá svetová (ako sa jej hovorí dnes) vojna bola najväčšou tragédiou Európy za posledných dvesto rokov. Bola skutočnou samovraždou Európy; ranou, z ktorej sa už ako civilizácia nespamätala. Bola oveľa väčšou tragédiou než druhá svetová vojna, ktorá bola heroickým zápasom proti protivníkovi, ktorého z morálneho hľadiska bolo nevyhnutné poraziť, pretože prvá svetová – na rozdiel od tej druhej – bola vlastne zbytočná.