Na začiatku novembra bol prijatý zákon o strategických podnikoch. Odhliadnuc od rýchlosti, akou vznikol, a od jeho kvality, je zaujímavé sledovať, ako terajšia koalícia prvoplánovo rozmýšľa. Chce stoj čo stoj udržať zamestnanosť. Zahraniční investori však pri tom zákone zbystrili pozornosť.

Policajní ťažkoodenci použili slzotvorný plyn a rozohnali malé skupiny protestujúcich. Podľa vyjadrení parížskej polície bolo zatknutých najmenej 106 ľudí a viac ako sto ďalším udelili finančné pokuty.

Určite sa to dostalo aj k vám. Ak pracujete v korporácii, ste súčasťou strednej triedy a čas od času chcete urobiť „niečo pre seba“, museli ste naraziť na „mindfulness“. Kurzy všímavosti.

Vedel som, čo ma čaká, ale keď som tú stopu našiel, vyrušila ma. Stúpil som na základovú tehličku múru, úzku ako topánka, a chcel som tam chvíľu len tak postáť. Ale vedľa nej bola ďalšia, a ďalšia, potom ešte tisíce ďalších, plece pri pleci, celá línia, režúca jeden Berlín vo dva.

Tridsať rokov od Nežnej revolúcie sa festival Divadelná Nitra venuje slobode. Hoci ošúchané motto Podoby slobody nepatrí k tým najvydarenejším, našťastie to neznamená, že organizátori zvolili ľahkú cestu. Napriek tomu stoja na križovatke.

V těchto dnech vzniká v České republice již třetí návrh zákona o eutanázii. První dva z roku 2008, respektive 2016 byly smeteny ze stolu. Navrhovatelka prvního mezitím zemřela – v hospicovém zařízení.

Ako dnes možno osloviť ľudí, či by náhodou za ich rodinným stolom nebolo jedno voľné miesto pre opustené dieťa? Žeby sa začalo hovoriť o stolovaní?

Jedinou nevýhodou zvyku veľa čítať je skutočnosť, že vás čoraz zriedkavejšie niečo absolútne ohúri, zožerie, spracuje, že naďabíte na niečo, čo ste ešte v nijakej podobe nevideli, nepočuli, nemysleli. Pred pár mesiacmi sa mi také stalo: s Opričníkovým dňom ruského spisovateľa, dramatika a výtvarníka, Bohom obdareného Vladimíra Sorokina.

Výrok „na východe nič nie je“ nielenže zľudovel, ale stal sa vtipnou negačnou pointou konverzácií o všetkom, čo na východe stojí za videnie či navštívenie. 

Patrí k etnickej menšine, tak ho nevzali na vysokú. Začal sa tým neuveriteľný príbeh, ktorý teraz pokračuje v gréckom utečeneckom tábore. Mohamed hovorí, ako ho väznil a mučil Taliban aj oficiálna afganská armáda. Ako ho v Iráne verbovali do sýrskej vojny, aj ako si kúpil fľašu vody za sto dolárov.