Už dvadsať rokov cestuje do rôznych tajomných kútov sveta, aby na cestovateľskom festivale BUBO bál, ktorý sa uskutoční 1. a 2. februára v bratislavskej Inchebe (Expo Aréna), porozprával svoje zážitky. Zakladateľ populárnej cestovky BUBO Travel Ľuboš Fellner.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).

Nie, na Slovensku to ešte nie je také zlé. Pro-life organizácia Fórum života si môže pokojne 2. novembra pripomenúť svoju pamiatku zmarených nenarodených detí. Niektorí sa na dušičky k iniciatíve Fóra aspoň v duchu pripoja, ale ani mnohým z tých, ktorí s dnešným potratovým zákonom nemajú problém, nenapadne spochybňovať, že pro-liferi majú na verejné prejavy právo. Nescudziteľné právo. Stačí však pohľad k našim južným susedom a onemiete od úžasu.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

„Desil som sa tohto okamihu,“ povedal Steven Gerrard pred zaplneným štadiónom FC Liverpool. Plné tribúny sa prišli rozlúčiť so svojím kapitánom, ktorý tomuto klubu slúžil sedemnásť rokov.

Vo štvrtok sa konečne dočkajú svetovej kinopremiéry Expendables 3, opulentný akčný spektákel, v ktorom Sylvester Stallone tretíkrát okolo seba zhromaždil tie najžiarivejšie akčné hviezdy, aby si vedno spolu všetci zablbli v boji zblízka i zďaleka, chladnými i horúcimi zbraňami v nezmyselnom príbehu.

Európski teroristi Odkedy džihádistická organizácia Islamský štát vyhlásila v júni kalifát, počet bojovníkov z Európy, čo jej prichádzajú na pomoc, stúpa. Podľa Gillesa de Kerchove, protiteroristického koordinátora EÚ, ktorý sa vyjadril pre BBC, odišlo do Sýrie a Iraku vyše 3 000 ľudí s občianstvom niektorej európskej krajiny, odhodlaných bojovať za IS.

Koncom augusta tohto roku sme zháňali helmu. Pre jedného z ukrajinských chlapcov, ktorý dostal povolávací rozkaz. Jeho otec prišiel na nákup do Prahy. Na nepriestrelnú vestu z finančných dôvodov vopred rezignoval. Chcel, aby helma bola parabolická s certifikátom. Našli sme na internete dva obchody, akurát tá helma stála v základnej výbave 8 000 korún, v plnej až 100 000. Pre človeka z Ukrajiny neuveriteľná suma a navyše tovar súkromníkovi nepredajný. Pre našinca neuveriteľné, že si vojak musí za vlastné kupovať výstroj, pretože inak by šiel do boja bez neho. Vlastne už to slovo „ísť do boja“ znie pre moju generáciu zvláštne. Slúžili sme za komunizmu povinne, bez akéhokoľvek náznaku patriotizmu, motivácie, chuti. Zrušenie základnej vojenskej služby po Novembri sme uvítali.