neviem o nikom, komu by lepšie pristala Cena Jána Langoša, ako Tebe. Jano aj Ty katolíci, obaja viac slobodní, ako poslušní a obaja s takým vzťahom k svojmu národu, ktorý nedelí, ale inšpiruje.

Pred dvesto rokmi sa v Lipsku narodil Richard Wagner, egocentrický, často amorálne konajúci človek, antisemita so sklonmi k megalomanstvu i mesiášstvu, no súčasne tiež vizionár, ktorého opery navždy zmenili dejiny hudby.

Nedávno sa nemecké obchodné a priemyselné zväzy vyjadrili, že tamojšie firmy, ktorých výroba je energeticky náročná, zvažujú presunutie do USA. Dôvodom je lacnejšia elektrina, alebo, presnejšie povedané, výška koncového energetického účtu. Paradoxom je, že drahá elektrina sa dostáva do centra diskusií v čase, keď sú jej ceny na burze historicky veľmi nízke.

Váš prejav, ktorý uverejňujeme v oboch našich jazykoch, sa ma hlboko dotkol. Považujem ho za jeden z kľúčových stredoeurópskych textov posledných rokov.

Galérie sú zvláštnymi priestormi. Väčšinou je v nich úctivé, ba priam až zbožné ticho. Aj v divadlách a koncertných sieňach filharmónií je to tak, ale len pred (a v prípade slabšieho výkonu vystupujúcich aj po) umeleckej produkcii.

Našla som Kubu mimo Kuby, povedala som nedávno svojmu priateľovi. Zasmial sa. Myslel si, že sa snažím vymyslieť fikciu, niečo literárne. Ale nie, myslela som to naozaj. V Brazílii som od jednej sedemdesiatročnej Kubánky dostala medailónik Milosrdnej Panny z Cobre. „Nebola som späť od roku 1964, keď som odišla,“ povedala mi, keď mi dávala do rúk malý klenot, ktorý patril jej matke.

V obrovskej „nicote" prvej polovice sedemdesiatych rokov sme sa v krčme často zhodli na tom, že komunisti to už dlho nevydržia a že Kuře v hodinkách je najlepšia domáca rocková platňa. Vedomie oboch vecí nás hrialo a posilňovalo.

Krzysztof Penderecki patrí k veľkým menám poľskej hudby. Presadil sa ako avantgardný experimentátor, jeho duchovné diela sa stali symbolom odporu proti komunistickému režimu, dnes je žijúcim klasikom hudby 20. storočia.

Amerika má rada príbehy. Aj tie športové. O ďalší z nich sa postarali basketbalisti Miami Heat a San Antonia Spurs vo finále 67. ročníka NBA. Akoby podľa holywoodskeho scenára ponúkli fanúšikom tohto krásneho športu po celom svete finálový príbeh s prekvapujúci začiatkom, dramatickým zauzlením a takmer šokujúcim záverom. Ale poďme pekne po poriadku.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.