Špeciálny prokurátor sa navonok tvári, že kritické články o jeho osobe nestoja za reč. Okamžite po ich zverejnení v .týždni však podal trestné oznámenie. Čoho sa bojí tento chýrny strážca zákonnosti?

Dal som si dávnejšie sľub, že už nikdy ma nerozčúli Ján Čarnogurský, človek veľmi kultivovaný a príjemný partner na diskusiu (o Kosove či o Gruzínsku), ktorý však zvykne s vážnou tvárou vyťahovať z ruských a srbských zdrojov recyklované „zmesky“ účelových faktov, poloprávd a lží. Dnes viem, že tento sľub nedodržím. Tentoraz sa to týka Slovenska.

Na pravidelnej porade v redakcii, kde sme hodnotili minulé číslo, došlo k zvláštnej veci. V názore, že ruský spisovateľ Viktor Jerofejev, s ktorým sme uverejnili rozhovor, pôsobí ako cynický sebastredný fanfarón som sa ocitol osamotený.

Už je to tu zas. Prichádza sezóna špargle a čaká nás ľúty boj, zžieravá dvojmesačná polemika o omáčke, s ktorou sa podáva. Pretože pri tej nejde o fazuľky. Ide o jednu zo základných omáčok francúzskej kuchyne – o tú holandskú.

Akčný príbeh pomsty, veľa napätia, snehu a krvi. Aj naháňačky na autách tam sú. A plachý človek, ktorý sa zmení na pomstiteľa. To všetko uvidíte vo filme Boj snežného pluhu s mafiou.

Vlani v decembri, osemnásteho, uplynul rok od smrti pána prezidenta Václava Havla. Prijali sme pozvanie na dve spomienkové podujatia, venované poslednému prezidentovi spoločného štátu Čechov a Slovákov. Prvé bolo v Bratislave, druhé v Prahe.

Od piatka večera uvažujem, čo ma na správe o dolapení Bakiho Sadikiho zaujalo najviac. A opakovane prichádzam k tomu, že viac ako o osobu (drogový díler) ide v mojom príbehu o miesto (Kosovo). Vysvetlím prečo.

Pod Lampou boli Milan Šimečka, Andrej Bán, Milan Zemko a Jindřich Štreit.

Vždy, keď idem okolo, sa tam rád zastavím. A obdivujem, čo urobila podnikateľka Dagmar Machová s hradom a kaštieľom v Liptovskom Hrádku.

Na rozdiel od niektorých kolegov a priateľov nie som šťastný z toho, že pravica pohorela. A nevelebím SMER ako záruku stability, či cestu z chaosu. Mám totiž pamäť.