Komplex budov bývalej Cvernovky v Bratislavy mal byť pôvodne prerobený na loftové byty, kancelárie a luxusné obchody. Finančná kríza veľkolepé plány zmrazila, a tak sa k slovu dostali šikovní odvážni ľudia, ktorí zo starej barabizne urobili malebné zákutie.

Minulý rok oslávila Univerzita Komenského 90. rokov od svojho vzniku. V tejto súvislosti sa na stránkach .týždňa rozvinula diskusia, prečo na pôde inštitúcie, ktorá by mala byť elitnou, tak často víťazí priemer. Je to v malej krajine, navyše zaťaženej desaťročiami komunizmom, nevyhnutnosť, alebo máme na to byť lepší? Aj o tom na pôde Univerzitného pastoračného centra v Bratislave diskutovali pred stovkami študentov hostia Štefana Hríba: prorektor Univerzity Komenského Peter Osuský, vysokoškolský učiteľ Ľubomír Tomáška a vysokoškolský učiteľ fyziky a redaktor .týždňa Martin Mojžiš.

Legenda českej hudobnej kritiky Jiří Černý sa vracia do Bratislavy a v rámci svojich „antidiskoték” odprezentuje tri programy. V kníhkupectve Artforum bude 15. a 16. októbra púšťať hudbu Leonarda Cohena a Zuzany Navarovej. Obľúbené skladby predstaví 17. októbra aj v .klube pod lampou na Ro(c)kovaní.

Bratislava má s rozvojom zelene veľké plány. Čo už stihla a čo ešte pripravuje. Kedy sa obyvatelia dočkajú lepšej starostlivosti o zeleň či obnovy stromoradí? Ako chce zamerať využívanie rôznorodých zelených plôch na území mesta?

Novinár, scenárista a dramatik, ktorý sa „podpísal" aj pod Bratislavu nahlas. Ako členovi koordinačného výboru VPN mu záležalo na tom, aby sa Nežná revolúcia dostala z námestí na obrazovky.

Nespokojní farmári v pondelok odovzdali na ministerstve vnútra v Bratislave 12 600 podpisov od občanov a podali žiadosť o registráciu svojej politickej strany Máme toho dosť!

Už na to zabúdame a patrí sa to pripomenúť. Pred dvadsiatimi rokmi, keď v Poľsku v tomto čase mali premiéra zo Solidarity a v Maďarsku zrušili socializmus v názve štátu a dokonca v bývalom východnom Nemecku sa niečo dialo, u nás v Česku sa nedialo nič. Alebo takmer nič.

Filip Šebánek už ako mladý tínedžer hrával na saxofóne s Lacom Déczim, ktorý mu dal prezývku "Noha". Emigroval do Nemecka, no modrá knižka mu zabránila odísť s Déczim do New Yorku. Zostal preto v Nemecku a založil kapelu N.O.H.A., čiže Noise Of Human Art. Po obrovskom úspechu na Pohode sa N.O.H.A. vracia do Bratislavy.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.

Dvadsaťtisíc, to je podľa posledných odhadov reálny počet Lužických Srbov, ktorí ešte v okolí Budyšína hovoria svojím jazykom. Dvadsaťtisíc je počet obyvateľov jedného neveľkého, českého či slovenského okresného mesta. Lužickí Srbi nemajú svoje mesto - Budyšín, ktorý sa považuje za centrum lužickosrbského kultúrneho a národného života, je mestom lužickosrbským asi tak, ako sú dnešné Košice maďarské alebo Bratislava nemecká. "Nemáme mnoho šancí," hovoril mi cez veľkonočný víkend jeden z členov vedenia Domowiny a nehovoril to smutne, hovoril to s realizmom, ktorý Lužickým Srbom nikdy nechýbal. Vďaka tomu realizmu, schopnosti dohodnúť sa nejako s okolitými Nemcami a pritom si udržať svoju národnú príslušnosť, na rozdiel od všetkých polabských Slovanov nezmizli, ale zostali - tisíc rokov.