80 slovenských pedagógov a vedcov ktorí poslali iránskej vláde otvorený list, v ktorom ju žiadajú o ukončenie prenasledovania bahájov. Hovoria Jozef Rojík a Venus Jahanpour z Kancelária pre styk s verejnosťou Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike, Andrej Bán a profesor Ivan Kraus .

Bolo päť minút pred desiatou, ten najhlúpejší čas. O chvíľu mi začínala pravidelná týždenná porada s kolegami v Človeku v ohrození. Podpisoval som práve akési zmluvy, keď sa ma jeden z nich nesmelo opýtal: Ahoj, môžeš sa mu venovať? Prišiel opäť. Komu? - zavrčal som nevrlo. No... tomu pánovi profesorovi.

Všetci vieme, že Nižná Myšľa je najviac postihnutá obec vlaňajšími povodňami a najmä zosuvmi pôdy. Pred pár dňami, keď som ju navštívil spoločne s premiérkou som tam však zažil mierny šok.

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Dňa 13. júna bola na Bratislavskom hrade udelená stredoeurópska Cena svätého Vojtecha – dostala ju Hanna Suchocká. Cenu odovzdali slovenský prezident Andrej Kiska a predseda správnej rady Nadácie sv. Vojtecha v Krefelde Hans Sussmuth.

Keď vstúpil do boja o prezidentský úrad, málokto mu veril. Dnes má ako prezident najväčšiu dôveru ľudí za dlhé roky. Vraví, že je občas osamelý, ale neľutuje. Andrej Kiska.

Iba jedna Prezident Andrej Kiska odmietol s výnimkou jednej sudkyne všetky návrhy na ústavných sudcov, ktoré mu schválila parlamentná väčšina Smeru. Za sudkyňu Ústavného súdu Kiska vymenuje len doterajšiu sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovu, ktorú navrhol Štefan Harabin. Na ostatných kandidátoch prezidentovi prekážalo, že sa v ich prípade nedá potvrdiť, že by sa doteraz „objektívne preukázateľným spôsobom prakticky či teoreticky venovali ústavnému súdnictvu a ústavnému právu.“

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

Slovenská technická univerzita má dvanásť nových počítačov. Aj keď sa to nemusí zdať výnimočné, tentoraz je nová technika dôležitejšia. Až tak, že ju prišiel otvoriť prezident Andrej Kiska. Je teda jasné, že nejde o obyčajné počítače. Sú súčasťou nového výskumného centra, ktoré sponzoruje firma Eset. Študenti sa v ňom majú vzdelávať v oblasti informačnej bezpečnosti.