Ešte pred dvoma rokmi bola akoby ukrytá, dnes hrá najťažšie postavy v kľúčových hrách. Vraví, že roky hľadala výraz a sebavedomie. Našla ich a s nevestou hôľ, kurtizánou aj obžinkovou grófkou má veľký úspech. Svoj výkon však stále vidí ako priemerný. Petra Vajdová.

V Spojených štátoch sa začal ďalší ročník NFL. Pozornosť fanúšikov je však rozptýlená ďaleko od štadiónov, na ktorých sa zrážajú hviezdy najpopulárnejšieho športu v USA. Liga má vážny problém: domáce násilie, ktorého sa dopúšťa čoraz viac hráčov.

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

Keď pred pár týždňami vyšla v Česku knižka Ayn Randovej Atlasova vzpoura, potešili sa nielen fanúšikovia sci-fi, ale i pomerne široká skupina ľudí, ktorí už o druhej najvplyvnejšej knihe v USA čosi počuli. Teda za druhú najvplyvnejšiu ju označili americkí knižní fanúšikovia v akomsi prieskume pre Knižnicu Amerického kongresu v roku 1991.

Náš pradedo bol piatym, najmladším synom talianskej rodiny kamenárov, ktorí prišli na východné Slovensko stavať železničnú trať a už neodišli. Keď mal pradedo deväť rokov, paličkou pichal kdesi na lúke do osieho hniezda práve v momente, keď šla okolo v koči na krstiny čerstvo narodená prababička. Zúrivé osy vyleteli z hniezda a dopichali ju. Rozzúrená prababičkina rodina chlapca chytila, doviedla ho domov k jeho kamenárskym rodičom a tí museli miestoprísažne sľúbiť, že ak bude z dievčaťa kalika, keď vyrastie, bude si ju musieť náš pradedo zobrať za ženu.

Pri rannom čítaní správ na jednom z českých informačných portálov som sa dozvedel, že Islamský štát – áno, ten, čo stína hlavy novinárom, humanitárnym pracovníkom, „nepriateľom“ islamu – je konšpiráciou Izraela a USA. A aj tie ekonomické sankcie, ktoré majú ochrániť Ukrajinu pred ruskou agresiou, sú iba olejom do ohňa. Približne tak povedali exprezident Klaus a jeho exporadca Hájek, prezident Zeman, expremiér Čarnogurský, premiér Fico... ak mám vymenovať aspoň časť predstaviteľov generácie súčasnej a nedávno minulej vodcovskej elity. Ide vraj o ropu a geopolitické záujmy mocností. Pomerne pestrá a masívna časť občianskej verejnosti im súhlasne pritakáva.

Predstava, že spisovatelia by mali byť svedomím národa, sa zdá staromódna. Boje dobra so zlom nahradili každodenné príbehy a hry so slovami. Nie však v Izraeli, nie počas krvavého konfliktu s ozbrojenými bojovníkmi z Pásma Gazy.

Vyrástol v Maďarsku, pracuje v USA, nedávno prednášal v Bratislave na Slovenskom psychiatrickom zjazde. Hovoril o špeciálnom type demencie, ktorej prvými príznakmi nie sú problémy s pamäťou, ale problémy s rečou. Steven Rapcsak.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.