Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

A manželka na to: „Stále lepšie než akvarista,“ a smiala sa.  Napriek možnému znemožneniu sa, porozprávam vám príbeh rybičiek, ktoré som v tomto živote dostal do opatery. Kolegu, statočného chlapa, poslali do výslužby. V jeho kancelárii zostalo malé akvárium s jednou smutnou rybou.  Tá ryba celé dni stála na jednom mieste a mala na háku. Ak by ju lovil nejaký rybár, nemal by šancu. Jedine, že by mu ona sama v zajatí melanchólie či z autodeštrukčnej samopaše skočila na háčik. Rybár však neprichádzal. Bolo to v zime, keď záblesky svetla sú vzácnosťou, no o to viac inšpirujú. Priniesol som tej osamelej smutnej rybe štyri nové rybky. V obchode som znalecky vyslovil: „Potrebujem ryby, samorodky.“ „Hádam živorodky,“ ohrnula gambu pehavá predavačka. „Nie, perlorodky!“ ozvala sa urazená mužská pýcha. Nakoniec som ich odnášal v igelitovom vrecku. Šupol som ich k apatickej rybe. Ožila. Začala svoj svet novým rybám ukazovať. Tu je rastlinka, tu slimáky, tu je mušľa. Dve z toho vypätia hneď zdochli.  Pochoval som ich pod fikus. Vonku padal sneh a ja som kávovou lyžičkou kopal hroby. Potom sa to začalo. Stará ryba bol kaprík. Švihácky zavrtel plutvou a dnes je v tom malom akváriu päťdesiat rybičiek. Práve sme s kolegom, s tým statočným chlapom, ten vodný svet čistili. Na stolík vedľa sme položili veľkú sklenenú rybu, aby mali rybky k čomu vzhliadať a aj vzhliadajú. Majú nový filter, učia sa plávať proti prúdu. Jesť im chutí. Milí priatelia, kráčame malí pod obrovským nebom. Zrodení pre veľké veci.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite