Ľudia sú jedným z miliónov živočíšnych druhov na Zemi. Človek je však možno jediným živočíchom, v evolúcii ktorého sa vynorila schopnosť uvedomovať si vlastnú existenciu.

Bol členom delegácie prezidentky SR na tohtoročnej Konferencii OSN o klimatickej zmene v Glasgowe. Ako poradca prezidentky pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie tam, samozrejme, nemohol chýbať. Norbert Kurilla.

Dovoľ, že začnem bez oslovenia. Som totiž v rozpakoch, či ťa nazvať milou osloboditeľkou od ľudských trápení, alebo odpornou ničiteľkou životov, ktoré si si vzala skôr, než sme očakávali. Naše úsudky v tejto veci sa často nezhodujú s tvojimi. Neviem, pri ktorom umierajúcom ťa zastihne môj list, no aspoň na chvíľu si oddýchni od práce.

Matovičom predstavená „daňová revolúcia“ je mixom zväčša potrebnej daňovo-odvodovej reformy, ďalšieho populistického sociálneho balíčka tejto vlády a neskutočných hlúpostí v podobe regulačného mikromanažmentu v reštauráciách, za ktorý by sa nehanbili ani socialistickí plánovači v Gosplane.

Každý niečo chceme. A každý sa niečoho desíme. Niekedy sa treba pýtať, na čo z toho si treba dať väčší pozor; čomu z toho sa treba viac vyhýbať, aby sa to nestalo skutočnosťou. Najmä v istých situáciách.

​Všetky prevádzky desaťtisícov majiteľov a stotisícov zamestnancov sú zavreté, rovnako penzióny na Orave, kde je konečne pred Vianocami sneh. Deti nevyvenčíte.

Spomienky na niekdajšiu studenú vojnu pozvoľna blednú a črtajúce sa obrysy novej môžu následne budiť dojem, že máme do činenia s niečím od základu novým, a že vedomosti či poučky z minulosti, dokonca nedávnej minulosti, tu už „nefungujú“. Stúpa tak pokušenie vyhlásiť všetku minulosť za irelevantnú. Odmietnu sa tak zdedené poznatky a skúsenosti, na ktoré je odkázaná každá rozumná politika, ktorou by sme mali vzniknutým problémom čeliť.

Keby nebolo pandémie koronavírusu, tak by udalosťou roka v zdravotníctve bolo s určitosťou prijatie legislatívy k tzv. optimalizácii siete nemocníc (OSN). Ale k tomu až neskôr.

Aj Jarka, hoci je drobnej postavy, musela skloniť hlavu. Nízkou kamennou bránou sme vstúpili do veže kostola v samotnom srdci Londýna. Po úzkych točitých schodoch sme stúpali do tmy adventu, na ktorý azda nikdy nezabudneme.

Zdá sa, že v našom končiacom sa roku pokračovalo nabúravanie istých ilúzií neskorej modernity o sebe samej. Ako ukazuje globálna pandémia, aj vysoko technologizovaná „znalostná“ spoločnosť dokáže byť pozoruhodne zaskočená hrozbou predstavovanou neporovnateľne nižšími formami života.