isteže nie je celkom bezbranná, čo je dobrá správa. Je však zrejmé, že nevlastníme čarovnú formulku, ktorou vopred zodpovieme akékoľvek otázky. Nepotvrdilo sa ani presvedčenie, že nazhromaždené vedomosti ľudstva dokážu skoncovať s biedou, nespravodlivosťou, vojnami aj s iracionálnymi ideológiami, ktoré svet delia, a vôbec so všetkými ľudskými problémami.
„Aj extrémne ideologické hnutia najrôznejších odnoží totiž dokážu mutovať, nemenej efektívne než vírus Covidu.“
Dôrazne podotýkam, že nejde o vedecky odôvodnené presvedčenia, ani o vedecké teórie; prinajmenšom veda sama ani skutoční vedci za ne nemôžu, hoci popularizátori rôznych z kontextu vytrhnutých tvrdení v tom nie sú nevinne. Ide skôr o ten druh predstáv, ktorý by sa dal označiť za ideologický a v istých zmysloch slova za „utopický“ prípadne „gnostický“. Ak pripustíme, že ide o škodlivé ilúzie, potom by to nemusela byť až tak zlá správa. Avšak „nabúranie“ ilúzií ešte nie je vyliečenie z nich, a ani ich úplná strata ešte nemusí viesť k racionálnym záverom. Rovnako dobre sa môže stať len to, že jedna zhubná povera vystrieda druhú. Aj extrémne ideologické hnutia najrôznejších odnoží totiž dokážu mutovať, nemenej efektívne než vírus Covidu.
Na konci 20. storočia sa nejednému pozorovateľovi mohlo zdať, že končí doba veľkých totalitných „ideokracií“. Ak si však ľudia podržia niektoré základné ilúzie, ktoré kedysi mohli „kryštalizovať“ do totalitných ideologických systémov, potom sa tieto či podobné pokusy donútiť ľudstvo ku šťastiu môžu opakovať, pričom naša schopnosť rozpoznať príznaky recidívy je z tých istých dôvodov narušená. Dovolím si tvrdiť, že práve toto sa dnes s nami deje. Zaspali sme na vavrínoch víťazstva nad totalitnými režimami, ktorých zakladajúce ilúzie sme si v skutočnosti – hoci aj nepriznane – podržali. Preto sme znova zaskočení vývojom, ktorý sa neuberá podľa našich plánov. Budeme zaskočení prítomnosťou nepriateľov, akých sme si nepredstavovali, ich aktivitami, ktoré sme im vopred neschválili. Budeme bojovať proti veterným mlynom, vlastným preludom, náhradným a vymysleným nepriateľom: ako býk v aréne, na ktorého čaká matador s ostrým mečom, aby ho dorazil, až sa dostatočne vyčerpá a stratí dostatok krvi. (Prirovnanie nás k „býkovi“ tu kríva len v tom, že ten matador je v skutočnosti náš vlastný druh.)
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.