Filmový festival v Benátkach sa opäť konal na pozadí politických nepokojov. Našťastie sa talianski filmári už naučili, ako z mrazivej reality tvoriť vynikajúce filmy. Stačí sa pozrieť na diela ako Anime Neri, La Trattativa a Belluscone, Una storia siciliana, ktoré predstavovali zlaté momenty festivalu.

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

Už ma to nebaví. Svet bol a vždy bude plný idiotov. Oproti tej väčšine vždy stála menšina rozumných. A na obe skupiny pozerala masa ľahostajných. Aj na Slovensku budeme mať zrejme ešte dlho, možno vždy, skupinu komunistov, ľudákov, nacionalistov a menšinu tých, pre ktorých je demokracia nedotknuteľnou hodnotou. S tým už nič nenarobíme. A samozrejme tu bude masa ľahostajných alebo, lepšie povedané, masa pragmatikov. Tí nechápu, o čo zrazu ide.

Aj keď Obama hovorí, že studená vojna z toho nebude, treťou vlnou sankcií, ktorou sa EÚ pridala k USA, sa začína éra otvorenej konfrontácie s Putinovým Ruskom.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

V knihe Blázon a iné paraboly je bájka opisujúca mesiac v splne, majestátne rozprestretý nad mestom. Všetky psy mesta začali na ten mesiac štekať. Iba jediný pes neštekal, ba viac, napomenul ostatných psov vážnym hlasom: „Nezobudíte pokoj mesačného spánku, ani neprenesiete mesiac na zem tým svojím štekaním“. Vtedy prestali všetky psy štekať a nastalo hrozné ticho. Iba ten pes, čo ich pred chvíľou napomenul, začal do toho ticha štekať, a zotrval v tom štekaní po celý zvyšok noci. Toľko príbeh.

O tento stĺpčekový priestor sa delím s dvoma viceguvernérmi centrálnych bánk: Ján Tóth zastáva túto pozíciu v slovenskej, Mojmír Hampl v českej. Oboch si vážim.

Vo vydavateľstve Pavian Records Pavla Maruščáka vyšla pozoruhodná nahrávka výberu zo Zbierky piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej v interpretácii súboru Solamente naturali.

Za každou frustráciou sú prehnané očakávania. Povedala som to členom amerického Kongresu počas návštevy Kuby v januári tohto roku. Chcela som tým zdôrazniť, aké obrovské ilúzie vznikli medzi ľuďmi po sedemnástom decembri, keď bolo ohlásené obnovenie vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi. Ten deň vyvolal v tejto krajine vlnu niečoho, čo sme necítili už celé desaťročia. Volá sa to nádej.

Prišiel deň, ktorý sme si predstavovali tisíckrát, ale nikdy nie takto. Mysleli sme, ako ho budeme oslavovať, ako sa budeme objímať, nosiť zástavy, ale je po tom. Nikto nekričí „Nech žije slobodná Kuba!“, nikto neotvára fľaše. Vyhlásenie vlád Kuby a USA o nadviazaní diplomatických vzťahov nás prekvapilo uprostred signálov s opačným významom. Raúl Castro odložil tretie kolo rokovaní s EÚ a represie na 10. decembra boli zamerané na ochrancov ľudských práv. Prvým prekvapením bolo, že Námestie revolúcie a Biely dom spolu viedli rozhovory 18 mesiacov. Kým režim vytváral dojem, že čo i len priblíženie sa k colnej kontrole USA je prejavom zrady, naši politici sa so Strýkom Samom stretali. Tak klame politika!