Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Melodiarium

.andrej Šuba .časopis .hudba

Vo vydavateľstve Pavian Records Pavla Maruščáka vyšla pozoruhodná nahrávka výberu zo Zbierky piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej v interpretácii súboru Solamente naturali.

Keď som bol pred časom doma na Liptove, zastavil som sa pozrieť i na Kaplnku Bratstva muzikantov veľkobobroveckých. Nechali si ju v 18. storočí v Bobrovci postaviť tamojší hudobníci (naši súčasníci z nej nedávno ukradli sochu) a čítal som o nej kedysi v štúdii etnomuzikologičky Alice Elschekovej. Pri príležitosti tejto v podstate náhodnej návštevy sa mi do rúk dostal i odpis artikul muzikantského cechu, v ktorých o. i. stojí: „Keby niektorý člen z opilstva nebol schopný hrať, z jeho podielu má byť odmenený ten, kto zaňho pracuje. Je slušné, aby principál pri delení zárobku dostal väčší podiel, proti tomu nech žiaden za zlé nemá.“ 

.hudba z panského dvora
Hoci organizácia na cechový spôsob predstavuje skôr raritu, aj takéto zoskupenia, o ktorých pôsobení na dvoroch uhorskej šľachty vieme stále pomerne málo, patria do dejín hudby. Tie na území dnešného Slovenska nepoznajú v prvej polovici 18. storočia osobnosti formátu  Johanna Sebastiana Bacha či Geroga Friedricha Händla. Archívy však obsahujú viaceré zbierky (Uhrovské zbierky, Zborník Eleonóry Susanny Lányiovej), ktorých obsah je rovnako zaujímavý a bohatý ako história tohto regiónu. V repertoári týchto pamiatok sa stretáva univerzálna vysoká kultúra európskej šľachty so slovenskými, poľskými či maďarskými ľudovými piesňami a tancami, ale aj s exoticky znejúcimi židovskými, rómskymi či orientálnymi nápevmi. „Melódie z rôznych kútov Uhorska mi otvorili nový pohľad na spolužitie mnohých národností a kultúr na našom území v 18. storočí. Zároveň sa zrodil nápad priniesť tento pestrý kaleidoskop v podobe nahrávky,“ napísal v buklete k predchádzajúcej nahrávke podobného repertoáru Uhrovskej zbierky (Pavian records 2012) umelecký vedúci Solamente naturali, charizmatický huslista Miloš Valent. Naštudovanie výberu z Nápevov starých slovenských zpjevanek od urodzené pani Anny Szirmay rozené Keczerové – ako pamiatku nazval pozdišovský učiteľ Karol Szereday (dnes vieme, že urodzená šľachtičná zomrela ešte pred zapísaním zbierky), ktorý ju v roku 1867 daroval Matici slovenskej – je pokračovaním objavovania tohto kaleidoskopu, ktorý Solamente začali realizovať prostredníctvom CD od levočského Pestrého zborníka (Hudobné centrum 2007). „So Solamente sa pri naštudovaní zbierky opierame o regionálne špecifiká jednotlivých melódií. Ide teda o akúsi dobovú, ale aj regionálnu rekonštrukciu,“ vysvetľuje prístup k hudobnému materiálu cimbalista, fujarista, píšťalkár a vyštudovaný skladateľ Michal Paľko.

.oživenie rekonštrukciou
Na nahrávke výberu zo zbierky, ktorá vznikla kdesi medzi Liptovom a Spišom, ožívajú  niekoľkotaktové melódie, určené pravdepodobne primášovi šľachtickej kapely v plnej kráse vďaka citlivým aranžmánom Miloša Valenta a Michala Paľka (jedna „runda“ je venovaná aj úpravám Vladimíra Godára) invenčne a premyslene využívajúcim farebné kombinácie historických i ľudových sláčikových a strunových nástrojov, ale aj gájd, ninery, citary, kobzy, šalmaja (Róbert Žilík) a rôznych druhov píšťal. Pestrosť nie je prítomná len v inštrumentácii, ale aj v náladách, ktoré sa Solamente darí dávkovať presne tak, aby o niečo málo viac než hodinový výsledok ani na sekundu nenudil. Exoticky zafarbené nápevy, okorenené perkusiami Baykala Doğana, ktoré odkazujú na turecké panstvo, striedajú hajdúcke tance z nepokojných čias protihabsburských povstaní, drsný zemitý zvuk ľudových huslí-zlobcokov sa strieda s mäkkým zádumčivým sólom flauty, nechýba ani špecifický hudobný humor a samozrejme piesne (temná Žela trowke, ktorá sa nachádza aj na vynikajúcej nahrávke Miloša Valenta so súborom Holland Baroque Society, dostala v „naturálnej“ interpretácii Dagmar Valentovej a „orientálnom“ háve špecifické emocionálne zafarbenie).
Zriedkavou kvalitou interpretácie je hudobná bezprostrednosť, vďaka ktorej sa prirodzene prelínajú hranice aranžmán/improvizácia a ktorá – umocnená plastickým zvukovým spracovaním v réžii Jaroslava Stráňavského – nestráca nič zo svojej pôsobivosti ani pri opakovanom počúvaní. To spríjemní i kvalitne spracované vydanie CD s programovou knižkou, fotografiami od violistu súboru Petra Vrbinčíka a celkový dizajn edície od Vladimíra Yurkovica. „Rekonštrukcia“ tohto typu repertoáru, ako svoj tvorivý vklad nazýva Miloš Valent, si vyžaduje veľkú mieru tvorivosti, vkusu a poznania, no aj tak prináša so sebou otázky týkajúce sa štýlu, hráčskych techník, obsadenia, ktoré zamestnávajú a ešte dlhý čas budú zamestnávať hudobných historikov i etnomuzikológov. Interpret má v podstate dve možnosti: ignorovať tento materiál alebo sa s použitím všetkého dostupného zázemia pokúsiť preklenúť medzery v poznaní vlastnou  imagináciou. Milošovi Valentovi a Solamente naturali sa to podarilo fascinujúcim spôsobom, keď sa otázky, či počúvame starú, ľudovú hudbu, či dokonca world music javia ako malicherné. Oživenie Zbierky piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej na CD (odskúšané s úspechom na množstve koncertov doma i v zahraničí) je rovnako dôležité ako vydanie tejto cennej zbierky Jozefom Kresánkom v roku 1967. Preto som ako názov článku použil staršie pomenovanie, ktoré jej nestor slovenskej muzikológie svojho času dal: Melodiarium.

Collection of Annae Szirmay-Keczer, Miloš Valent & Solamente naturali, Pavian Records 2013. Rozhovor s Milošom Valentom a Michalom Paľkom o najnovšom CD Solamente naturali odvysiela 21. 8. Rádio Devín v relácii Ars musica.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite