Na druhej strane, Obama aj Castro pred niečím kapitulovali. Americký prezident ponúkol opatrenia na zblíženie našich krajín bez toho, aby došlo k požadovanej demokratizácii a Kuba sa politicky otvorila. Dilema, čo má prísť skôr, či gesto z Havany, alebo flexibiliný postoj Washingtonu, bola práve zodpovedaná. Ale figový list amerického embarga zostáva, takže nikto nemôže povedať, že ide o úplnú rezignáciu. Raúl Castro sa obmedzil len na oznámenie Obamovho gesta a výmenu Alana Grossa a ďalších väzňov, dôležitých pre USA. Pred kamerami štátnej televízie nehovoril o žiadnej dohode ani kompromise, iba o obnovení diplomatických vzťahov. Zvyšok zostáva tajný. Napriek tomu je to pre Kubu politická porážka. Pod vedením Fidela Castra by sme sa nikdy nepriblížili ani k náčrtu takejto dohody. Pretože kubánsky systém stojí – je to jeden z jeho hlavných pilierov – na existencii permanentného nepriateľa. Dávid nemôže žiť bez Goliáša, celý náš ideologický aparát sa stal od tohto rozporu závislý. Sme však len na začiatku, aby prišiel deň D, musí sa toho stať ešte veľa. Vlajky preto ešte zostanú zložené a flaše zazátkované.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.