Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa za pätnásť rokov vyprofiloval na miesto inšpirujúcich (nielen) hudobných stretnutí.

Pred poslednou štvrtinou dvojzápasov tretieho – kľúčového – predkola kvalifikácie Ligy majstrov mali postup na svojej strane obaja majstri krajín bývalého Československa. Posledné polčasy sa však skončili opačne, ako možno pred zápasom očakávala futbalová verejnosť. Vlastne celý uplynulý eurofutbalový týždeň obrátil aspoň na jedno leto pomery medzi českými a slovenskými klubmi tak trochu naruby.

Keď pred pár týždňami vyšla v Česku knižka Ayn Randovej Atlasova vzpoura, potešili sa nielen fanúšikovia sci-fi, ale i pomerne široká skupina ľudí, ktorí už o druhej najvplyvnejšej knihe v USA čosi počuli. Teda za druhú najvplyvnejšiu ju označili americkí knižní fanúšikovia v akomsi prieskume pre Knižnicu Amerického kongresu v roku 1991.

Rezignácie Zvolenskej i Zmajkovičovej, ktoré si vynútil predseda vlády, sú adekvátne ich politickej zodpovednosti za škandál v Piešťanoch. V príbehu sú však obe len vedľajšími figúrami.

Pri rannom čítaní správ na jednom z českých informačných portálov som sa dozvedel, že Islamský štát – áno, ten, čo stína hlavy novinárom, humanitárnym pracovníkom, „nepriateľom“ islamu – je konšpiráciou Izraela a USA. A aj tie ekonomické sankcie, ktoré majú ochrániť Ukrajinu pred ruskou agresiou, sú iba olejom do ohňa. Približne tak povedali exprezident Klaus a jeho exporadca Hájek, prezident Zeman, expremiér Čarnogurský, premiér Fico... ak mám vymenovať aspoň časť predstaviteľov generácie súčasnej a nedávno minulej vodcovskej elity. Ide vraj o ropu a geopolitické záujmy mocností. Pomerne pestrá a masívna časť občianskej verejnosti im súhlasne pritakáva.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Vyrástol v Maďarsku, pracuje v USA, nedávno prednášal v Bratislave na Slovenskom psychiatrickom zjazde. Hovoril o špeciálnom type demencie, ktorej prvými príznakmi nie sú problémy s pamäťou, ale problémy s rečou. Steven Rapcsak.

Písal sa rok 1993. Ona chodila na strednú školu so zameraním na modelovanie a navrhovanie odevov, on sa rozhodol pre štúdium práva. Ešte netušili, že to je pre oboch osudové stretnutie a o pár rokov spolu založia najprv firmu a potom aj rodinu. Marek a Miriam Lisovci.

Začiatkom novembra vystúpil na košickom festivale Ars nova Gidon Kremer. Svetoznámy lotyšský huslista, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti klasickej hudby, je príkladom toho, že interpret neoslovuje svet len svojím umením, ale aj názormi a postojmi.

Obaja začínali v Británii na konci osemdesiatych rokov. Ovplyvnili niekoľko hudobných scén, súčasnú generáciu hudobníkov a spôsob, akým konzumujeme inteligentnú hudbu. Kým od Aphexa Twina sme očakávali novú nahrávku niekoľko rokov, o tej od Thoma Yorka sme ani len nerozmýšľali. Kam sa teda posunuli títo hudobní mágovia?