Lajčák v Moskve Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák minulý týždeň navštívil Moskvu, kde rokoval s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom a vicepremiérom Dmitrijom Rogozinom. Stretnutie vyvolalo na Slovensku i v Európe rozporuplné reakcie. Rogozin je na zozname USA a EÚ ako nežiaduca osoba.

Keď sa človek zahľadel na mapu znázorňujúcu výsledky prvého kola prezidentských volieb, hneď ho upútal sever Slovenska. Na Orave zvíťazil Radoslav Procházka, na Kysuciach Robert Fico. Ale výrazné rozdiely medzi oboma severnými regiónmi nájdeme aj v rodinách.

Publicista Karel Hvížďala a významný český filozof, sociológ a právnik Jiří Přibáň, pôsobiaci na britskej Cardiff Law School, viedli spolu knižný rozhovor nazvaný Tyranizovaná spravedlnost. Obaja boli k vývoju v Česku kritickí, ale v jednom momente Jiří Přibáň prekvapivo vyhlásil, že česká spoločnosť je dnes v lepšej situácii než niektoré iné krajiny strednej Európy. „Ak sa pozrieme napríklad na Slovensko alebo Maďarsko, kde sme svedkami rozkladu ústavnej demokracie, stále ešte môžeme byť optimistami.“

Reinaldo o svojej práci novinára pre štátne periodikum veľmi nehovorí. Keď už, pôsobí pritom zmiešaným dojmom sklamania a istej útechy. Sklamania preto, že sa cíti zodpovedný za produkovanie mnohých stereotypov, s úľavou preto, že keď ho vyhodili z novín Juventud Rebelde (Revoltujúca mládež), stal sa slobodným človekom. Keď už spomína, prominentné miesto v jeho spomienkach má časopis Cuba Internacional, kde pracoval takmer pätnásť rokov.

Ako sa mení Kuba a ako každý z nás? Veľmi málo a zároveň tak veľmi. V mojom malom živote sa všetko pohlo bezprecedentným spôsobom. V živote národa je to sotva niečo viac než zachvenie. Január 2013 začal s imigračnou a cestovnou reformou. V ďalších mesiacoch sme si veľakrát povedali „dovidenia“, ale teraz bez pocitu, že už niet návratu, ako to bývalo predtým, už to nebol odchod do celoživotného exilu. Ale je pravda, že mená v telefónnom zozname škrtáme naďalej, rýchlosť, akou sa to deje, je hrozivá. Pocit, že sme „ostrovom na úteku“ ešte vzrástol, tentoraz už v súlade so zákonom, ktorý to umožňuje.

Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

„Addio Abbado,“ objavilo sa náhle v statuse jedného z mojich priateľov na sociálnej sieti. Práve tam a na hudobných serveroch sa v pondelok 20. januára rýchlo začala šíriť smutná správa. Zomrel taliansky dirigent Claudio Abbado.

Keď v roku 2011 preberala cenu Nadace Dagmar a Václava Havlovcov Vize 97, veľké množstvo žičlivých gratulantov sa jej prišlo pokloniť, ba mnohí pri jej nohách kľačali.