Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orava, Kysuce a deti

.eva Čobejová .časopis .týždeň doma

Keď sa človek zahľadel na mapu znázorňujúcu výsledky prvého kola prezidentských volieb, hneď ho upútal sever Slovenska. Na Orave zvíťazil Radoslav Procházka, na Kysuciach Robert Fico. Ale výrazné rozdiely medzi oboma severnými regiónmi nájdeme aj v rodinách.

Volebné rozdiely medzi Kysucami a Oravou boli aj v parlamentných voľbách. Na Kysuciach mávala úspech SNS, na Orave KDH. Zjednodušene sa zvykne hovoriť, že na Kysuciach sú ľavicoví katolíci, na Orave pravicoví katolíci.
Prečo dva susediace severné regióny Slovenska, v mnohých parametroch veľmi podobné (napríklad v počte nezamestnaných ľudí, religiozite, sobášnosti, v nízkom počte rozvodov a potratov), majú také odlišné volebné preferencie? Odpoveď už hľadali kolegovia Martin Hanus a Jozef Majchrák v rozsiahlej .téme, ktorú sme uverejnili minulý týždeň (Boj o katolícky sever, .týždeň 13/2014).

.negatívny pocit z Kysúc
Medzi Oravou a Kysucami sú okrem odlišnosti vo volebnom správaní ešte ďalšie rozdiely. Okres Námestovo je v rámci Slovenska tradične špičkou v plodnosti i v prirodzenom prírastku. V roku 2012 bol prirodzený prírastok obyvateľstva v Námestove 7,66 promile, ale aj ostatné oravské okresy sú na tom dobre: v Tvrdošíne 5,29 s v Dolnom Kubíne dosiahli 2,31 promile. Naopak, v Čadci to bolo iba 0,08 promile a v Kysuckom Novom Meste 0,39 promile.
Zaujímavé sú skúsenosti sociálnych pracovníkov, ktorí pôsobia v obidvoch regiónoch. Ivan Leitman, ktorý vedie v Žiline Detské krízové centrum Náruč, sa ani nemusí pozrieť do žiadnej štatistiky, aby mohol ihneď odpovedať na otázku, z ktorého regiónu má za svoje pätnásťročné pôsobenie najviac detí. „Samozrejme, z Kysúc. Z Oravy ich bolo vždy málo. Ten negatívny pocit z Kysúc bol vždy silný, vidíme tu nefunkčné rodiny aj alkoholizmus ako únik z frustrujúcej situácie.“
Milada Bohovicová pôsobí v žilinskom centre Návratu a venuje sa podpore a budovaniu náhradných rodín, a to aj na Orave a na Kysuciach. Tiež ju zaujal veľký rozdiel medzi oboma regiónmi. Rozdielna je tu i práca s náhradnými rodinami. Na Kysuciach sú náhradné rodiny zväčša z príbuzenského okruhu detí, ktorých rodičia zlyhali. Zvyčajne je dôvodom alkohol, a to aj alkohol matiek. Náhradné rodiny na Kysuciach tvoria zvyčajne starí rodičia, alebo tety či starší súrodenci. Ani tieto náhradné rodiny však často nefungujú dobre, sú rizikové a samy by nedokázali fungovať. Preto potrebujú rôzne druhy dlhodobej pomoci od štátu a sociálnych pracovníkov.
Na Orave je to inak. Oravské rodiny sú stabilnejšie a sú ochotné prijať aj cudzie deti. Orava je regiónom s veľkým počtom pestúnskych i profesionálnych rodín. „Ani si neviem spomenúť, kedy sme tu mali klientov z Kysúc, ktorých by sme pripravovali na prijatie cudzieho dieťaťa, no z Oravy ich tu máme vždy dosť,“ tvrdí Milada Bohovicová. Orava je výnimočná aj v tom, že je možné umiestniť tu do rodiny aj väčšie súrodenecké skupiny, o ktoré nebýva takmer žiadny záujem. „Aj nedávno si do pestúnstva vzala rodina z Oravy naraz tri deti a pritom mali štyri svoje deti. Máme tu aj pestúnske rodiny, ktoré postupne odchovali tri-štyri deti, a popritom mali aj svoje deti. Oravské rodiny zvyčajne nepotrebujú dieťa preto, že nemajú svoje deti, ale majú potrebu vychovať ešte ďalšie deti, najmä keď ich biologické deti už odrastú a ostane im prázdny dom,“ tvrdí Milada Bohovicová. Oravské ženy začínajú rodiť skoro a v štyridsiatke majú odrastené deti, ale stále dosť síl. Pestúnstvo, ale aj profesionálne rodičovstvo považujú preto za dobrý spôsob realizácie. „Pre ne je to veľmi zrozumiteľná cesta, často až ideálna. Výchova v oravských rodinách je možno rigidnejšia, ale funkčná,“ tvrdí Milada Bohovicová. Dlhoročné osvedčené profesionálne rodiny sú napríklad v obci Krivá, kde na takúto formu realizácie inšpiroval miestnych bývalý starosta Stanislav Blšák. Pestúnstvo sa zas uchytilo v obci Zákamenné.

.dva okresy
Sú však  empirické skúsenosti dvoch ľudí relevantné? Porovnávací výskum rodinného správania na Orave a Kysuciach sa zatiaľ nerobil. Výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Milan Fico skúmal udržateľnosť náhradného prostredia, no porovnával iba jednotlivé kraje Slovenska, takže nezachytil rozdiely medzi Oravou a Kysucami. No otázku tiež považuje za zaujímavú.
Porovnávať čísla medzi oboma regiónmi je náročné aj preto, že čísla o odobratí detí z rodín či zverovanie do náhradných rodín evidujú okresné úrady práce či okresné súdy a je prácne ich dávať dokopy. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám poskytol aspoň o čísla z dvoch okresov – Čadce a Dolného Kubína. Musíme však zobrať do úvahy, že okres Dolný Kubín má až 2,3-násobne menší počet obyvateľov ako okres Čadca.
V roku 2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci musel riešiť zverenie 33 detí do inej rodiny (formou poručníctva, náhradnej osobnej starostlivosti či pestúnstva). Za ten istý rok riešil dolnokubínsky úrad len tri podobné prípady.
Máme údaj aj o počte detí umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadeniach, ako sú detské domovy, krízové centrá, náhradné rodiny. V roku 2012 bolo v okrese Čadca takýchto detí 16, v okrese Dolný Kubín boli len 4. Ak by sme aj vynásobili toto číslo koeficientom 2,3, je to jasne v neprospech Čadce.
V rokoch 2011 až 2013 Okresný súd v Čadci uvoľnil do osvojenia 10 detí, no za to isté obdobie Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodoval o tom, že je dieťa právne voľné, aby sa mu mohli začať hľadať adoptívni rodičia, len jedenkrát.
Opačné konanie o osvojení, teda o adopcii dieťaťa –  vyzerá takto: Za uvedené tri roky súd v Čadci rozhodol o tom, že si príbuzní alebo cudzie osoby osvoja 9 detí, v Dolnom Kubíne za to isté obdobie súd rozhodol o osvojení 10 detí. Ak by sme použili koeficient 2,3 – rozdiel je evidentnejší: 9:23 v prospech Dolného Kubína. Zjednodušene povedané: okres Čadca poskytuje viac detí pre iné rodiny, okres Dolný Kubín viac detí prijíma.
Kysuce a Orava teda nielen inak volia, ale aj ich rodinné stratégie sú rozdielne. Otázka, prečo to tak je, možno zaujme aj odborné tímy sociológov a dostaneme kvalifikovanú odpoveď.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite