Najdôležitejší filmový festival na Slovensku sa koná "pod záštitou premiéra SR Róberta Fica". Čo to môže znamenať?

Za celý život som neprečítal ani jednu knihu, povie učiteľovi hrdo pätnásťročný raper na prvej hodine slovenčiny. Učiteľ si ho premeria pohľadom a  naordinuje mu povinné čítanie. „Dom v stráni bude prvou knihou, ktorú v živote prečítate,“ oznámi mu. Obaja sa pousmejú. Vedia, ako sa to skončí.

Dvadsiateho augusta 1941 sa narodil Július Satinský. Hoci 29. decembra 2002 zomrel, zdá sa nám, ako keby nikdy neodišiel.

Internet je ideálnym miestom na šírenie nezmyslov. Ak sa anonymný autor podpíše ako známa osobnosť, "úspech" má zaručený.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Laureátom Ceny Dominika Tatarku sa stal Ľubomír Longauer. Prinášame text jeho tatarkovskej reči, ako odznela minulý týždeň pri udelení tejto ceny.

Presne pred desiatimi rokmi, 29. decembra 2002, zomrel Július Satinský.

Aj po Rukojemníkovi je jasné, že slovenská hraná (nedokumentárna) kinematografia má ťažkosti s hĺbkovým reflektovaním vlastných spoločenských a politických dejín.