Keď sa náš svojrázny predseda NR SR občas trochu pustí do Európskej únie a jej predstaviteľov, sú z toho diskusie, či je vhodné, aby sa o EÚ vyjadroval tak znevažujúco. Možno jeho reči naozaj nie sú vždy vhodné. Ale sú aspoň pravdivé.

Témou minulého čísla časopisu .týždeň bolo sté výročie narodenia Ronalda Reagana. Niektorí čitatelia v diskusii pod článkom naznačovali, že sme bývalému americkému prezidentovi nedostatočne vytkli jednu škvrnu na veste. A to tradičnú vec, ktorá sa vznáša ako výčitka voči americkej zahraničnej politike, nech je prezidentom hockto: podporu niektorých nechutných diktátorských režimov v rozvojových krajinách.

Egyptský minister zahraničných vecí Ahmed Abul Gheit tvrdí, že európski politici sa nemajú, ba priam nesmú starať o situáciu egyptských koptov. Dovolím si s pánom ministrom nesúhlasiť.

Zdá sa mi zvláštne, koľko ľudí prekvapuje, ba možno priam šokuje to, že my, redaktori .týždňa máme na veľa vecí rôzne názory. Mne sa to, naopak, páči.

Moja priateľka Roza Ambroz je výtvarníčka, dizajnérka a vždy si všimne veci, ktoré zväčša my ostatní, esteticky menej útlocitní, ani nevnímame. Aj tentoraz za mnou prišla so zvláštnou žiadosťou. Usporiadať verejnú zbierku, lenže jej účel je trošku, no trošičku bizarný. Hoci nie celkom od veci. Posúďte sami:

Veľmi nepravidelný občasník o veciach, ktoré sa dnešným ľuďom javia ako normálne, hoci nie sú celkom normálne.

Žijeme v druhom najväčšom meste, kde by sme mali mať podmienky pre zaujímavú prácu, slušné bývanie, možnosti pre oddych, kultúru a šport.

Najlepšie o tom spieva americká kapela Indigo Girls v pesničke Shame on you – Hanba vám: „Hľadáme ilegálnych imigrantov, dovoľte nám prezrieť vaše auto/ Vravím: Ale to je smiešne, veď sme boli na tej istej lodi v roku 1694.“ Refrén už nemôže byť výstižnejší: „Uuu, lala, hanba vám!“ My sme boli na tej istej lodi toť nedávno, pred dvadsiatimi piatimi rokmi a už sme zabudli.

Čítam dve knihy: Houellebecqove Elementárne častice a knihu psychoterapeuta Erica Berneho Co řeknete, až pozdravíte. Je neuveriteľné, ako sa tieto dve knihy navzájom dopĺňajú. Eric Berne rozvíja teóriu transakčnej analýzy. Ukazuje človeka, akéhokoľvek „Jedera“, ako produkt scenára, ktorý doňho naprogramovali rodičia ešte v útlom veku. „Scenáre sú umelo vytvorené systémy, ktoré obmedzujú spontánne a tvorivé ľudské túžby a hry sú umelo vytvorené štruktúry, ktoré obmedzujú spontánnu a tvorivú intimitu.

Koány sú zen-buddhistické paradoxy, ktorých riešenie často vyžaduje zásadnú zmenu v spôsobe chápania a nazerania vecí. Kaóny sú elementárne častice, ktorých paradoxné vlastnosti niekoľkokrát zásadným spôsobom zmenili naše chápanie subjadrovej fyziky.