Nedávny samit v Helsinkách trval iba pár hodín, no búrka, ktorú najmä na Západe vyvolal, neutíchne ani po týždňoch. Jedným z dôvodov je Krym.

Skupina vedúcich expertov a mysliteľov na oboch stranách Atlantiku vyzvala hlavy štátov a vlád NATO, aby na samite v Bruseli preukázali solidaritu v záujme obnovenia transatlantických vzťahov.

Tak som si s obrovským záujmom prečítal dlhoočakávanú „analýzu“​ MO SR, ktorú predložili ako podklad na výber F16. Pripájam pár mojich bodov.

Nie, vôbec nie je jedno, aké stíhačky kúpime. Nie je jedno, koľko zaplatíme za tých pár lietadiel, ktoré nás majú chrániť pred nepriateľmi.

Slovensko vždy súhlasí so všetkým, na čom sa členovia NATO dohodnú. Neskôr sa však často podľa toho nespráva. O našom skutočnom príspevku k posilneniu kolektívnej obrany sa s Jurajom Krúpom zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku rozpráva Matúš Dávid.

Prvým slovenským prezidentom nebol Jozef Tiso a samosprávu sme nezískali v roku 1938. Striktné právne hľadisko nepustí. Písal sa 1. júl 1928 a prvýkrát v histórii dostala naša vlasť formálnu podobu pod menom Slovenská krajina.

Kto už niekedy počul nejaký album tejto bratislavskej skupiny, nebude prekvapený. Kto počul všetky albumy Pary, bude sa nudiť.

Aké osobnosti a udalosti považujeme za kľúčové? Ako sa v tom líšime od Česka? Kto je víťaz našich dejín a kto ich zloduch? V čom sme sa poučili a v čom zatvárame oči?

Môže byť Banská Bystrica svetová? Lokálpatriotka má v tom jasno, ale v piatok a sobotu 8. a 9. júna bol na to aj jasný dôvod: v Štátnej opere tu uviedli premiérovo Dubčekovu jar, dielo svetovo uznávaného osemdesiatročného Milana Sládka – osobnosti pantomimického divadla. 

Pätica krajín Varšavskej zmluvy okupovala v roku 1968 Československo. Prešlo 50 rokov a 5 režisérov z 5 krajín nakrútilo film o vpáde vojsk a o okupácii našej krajiny.