spôsob, akým SNS a vlastne celá vláda dospeli k rozhodnutiu kúpiť americké stíhačky F-16, je škandalózny. A škandalózne sú aj vyjadrenia niektorých ministrov, že sa síce v problematike ochrany vzdušného priestoru a leteckej techniky nevyznajú, ale za ich nákup aj tak zodvihnú ruku. Tento nákup smrdí ako niekoľkodňová konská mršina. A nad ňou sa vznáša mrchožrútsky klon orla zo znaku strany, ktorá ten nákup v utajení zrealizovala, presadila, a teraz netrpezlivo čaká, keď sa konečne bude môcť pustiť do porciovania koristi. 

Lenže to, čo odhalil tento nákup, je oveľa dôležitejšie ako to, či sú lepšie Grippeny alebo F -16. A ani nie je podstatné, koľko eur sa nakoniec presunie do vreciek zákulisných hráčov, ktorí za obchodom stáli. Podstatné je to, či sme vôbec ochotní v prípade potreby brániť sa a či vieme, odkiaľ nám hrozí nebezpečenstvo, že môžeme raz opäť prísť o slobodu. O tom, či a proti komu v prípade ohrozenia obrátime svoje zbrane, však nebudú rozhodovať šoféri tankov, obrnených transportérov a piloti v stíhačkách, ale politické a vojenské špičky tohto štátu.