Žijeme v neistej a chaotickej dobe. Na planéte Zem vrcholí rozpor medzi nezmeniteľnou ľudskou prirodzenosťou, ktorou biologický druh Homo sapiens vybavila biologická evolúcia, a technickou civilizáciou, ktorá sa nám prihodila a s ktorou si nevieme rady. Z troch otázok, ktoré si ľudia kládli odnepamäti – „odkiaľ prichádzame“, „kto sme“ a „kam ideme“ –, nám dnes tá tretia zaznieva s novou naliehavosťou.

V máji 2024 sa oči sveta fokusovali na Slovensko. Na festivale vedy a hudby Starmus sa v Bratislave stretli svetové osobnosti, medzi nimi osem nositeľov Nobelovej ceny za vedu, aby hovorili o budúcnosti planéty Zem a diskutovali, čo robiť so stavom ohrozenia, v akom sa nachádza.

V septembri 1989, pred tridsiatimi piatimi rokmi, publikoval Ľubomír Lipták v Slovenských pohľadoch polemický článok o prednáške Ladislava Kováča o Ľudovítovi Štúrovi z roku 1986. Tá vtedy vzbudila veľkú pozornosť svojou polemickou odvahou.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?

Pojem národ je zložitý, pretože taký je jeho historický vývoj, formovaný geografiou, kultúrou, mytológiami aj politickými záujmami. V akom zmysle môžeme hovoriť napríklad o sebe ako o Slovanoch? Ako s tým súvisia nové kulty?Čo nám prezradí historické bádanie?

Akú rolu zohráva v dejinách Slovenska slovanstvo? Je jeho historicky určujúcim rámcom? Patrí Slovensko na Západ, na Východ, alebo je mostom medzi Západom a Východom?