vražda Ernesta Valka patrí ku kapitálnym neobjasneným kauzám v histórii Slovenska. Vypovedá nielen o samotnom brutálnom čine a okolnostiach jeho objasňovania, či lepšie povedané neobjasňovania, ale aj o stave slovenského súdnictva a spravodlivosti v posledných desaťročiach. Súd nie je prvou, a bohvie či bude poslednou inštanciou na ceste k objasneniu Valkovej vraždy, alebo na ceste do stratena. 

Valkov príbeh je ponurý. Samotná vražda je obludná a jej vyšetrovanie a nevyšetrovanie vyvoláva pochybnosti až po to vynorenie sa vražednej-nevražednej zbrane po druhej policajnej prehliadke v sedačke vo Valkovom dome a druhýkrát o štyri roky na dne neďalekej Kučišdorfskej priehrady. Je však aj svedectvom o pokryteckom stave spoločnosti na Slovensku, neschopnej pozrieť sa do zrkadla. Vo Valkovej kauze je priamo alebo nepriamo zapletených priveľa špičkových politikov, ktorí majú podobne ako v prípade Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej záujem prípad definitívne zmraziť, lebo sa ich vražda bezprostredne alebo sprostredkovane týkala a dotýkala, ale aj takých, ktorí sa hlásili k priateľstvu s Ernestom, ale pustili ho k vode.